Prvoradou udalosťou tohto víkendu je nesporne  pracovná cesta premiéra Roberta Fica v Spojených štátoch. Po troch dňoch pobytu, keď sa premiér vráti domov na Slovensku, možno očakávať smršť komentárov a hodnotení.

Novinárska obec si už brúsi perá a jedno je isté. Nejde len o postavenie USA vo svetovej politike, ale najmä o to, čo šokujúce už predviedol staronový prezident Donald Trump. Progresívno-liberálnym silám celej planéty neostáva nič len plakať, aj nad rozliatym mliekom, lebo viaceré veľké nešťastia sa nemuseli stať a Ukrajina na čele so Zelenským je toho najmarkantnejším príkladom. Počkajme si, čo premiér povie doma, na budúci týždeň ho čaká aj ďalšia úloha, t. j. priklincovať  všetko to, čo súvisí s pokračovaním koalície v stabilnejšom obraze. Či sa na vývoj na Slovensku pozerá prezident, premiér, ministri, ale aj obyčajní občania, aj keď sa bude pokračovať v doterajšom vládnutí, niečo sa konečne musí stať. Vláda nech vládne, opozícia nech žije svojimi predstavami, ale určité princípy a pravidlá musia platiť. To, čo je už za hranou, nemá mať miesto v živote spoločnosti. A človeku je naozaj veľmi ľúto, keď stále musí registrovať početné podpásové ťahy a vedomé smerovanie až k morálnemu dnu, najmä keď to pochádza od činiteľov, ktorí by mali reprezentovať národ a štát a byť pozitívnym vzorom. O čo príjemnejšie by bolo napísať, že pred kamerami si oponovali politickí protivníci, ale zhodli sa na potrebe viac si rozumieť, ak ide o národnoštátne záujmy. Napr. ostatná relácia Král na ťahu na TA3  opäť ukázala, že ani inak úspešný a schopný moderátor nič nezmôže, keď jeho podaktorí „hostia“ ani obsahom rečí a ani výzorom neskrývajú až živočíšnu nenávisť, čo zatemňuje mozog. Veru tak, živočíšna nenávisť. Kde sa to v nás berie ? Bolo by nesprávnym hodnotením, že tentoraz sa  smutne „preslávil“ progresívny poslanec parlamentu Vančo a že predchádzajúci odsek sa vzťahuje len naňho. To,  kam sme klesli a čo si o tom majú myslieť občania, z ktorých vrecák podobní viťúzi každý mesiac vyťahujú nemalé tisíce eur ? Ono dá sa uletieť, prihodiť sa to môže každému, ale ak v súvislosti s dodávkami plynu pre občanov uvedený ústavný činiteľ koaličným zástupcom vykričal, že zmluvu o plyne s Gazpromom platnou do roku 2034 si môžu strčiť, vraj vedia kde, už chýbalo iba názorne predviesť jasne naznačený úkon. Čo sa tým chce odkázať občanom, ktorí musia tŕpnuť, či s ohľadom na známe kontexty cena plynu predsa len raz nepôjde do astronomických výšok ? Pričom s plynom treba spájať aj ropu, niekto by povedal, že aj jadrové palivo a pod. Ak sa predsa len dá ako tak spoliehať na nejakú istotu, medzinárodné zmluvy svoju váhu majú a nie je prezieravé ich vopred zhadzovať. Dokonca až najurážlivejším spôsobom. Až tak, ako to zlostne vypľul poslanec za PS. Napokon z takmer tritisíc divákov, ktorí počas relácie hlasovali, tak ako už hádam stýkrát dvojtretinovou väčšinou dali jasne najavo, že radšej počúvajú argumenty. A koalícia v tomto pravidelne vyhráva, hoci opozícia asi posiela do ringu to najlepšie čo má.

V každom prípade vyššie spomenutá cesta nášho premiéra do USA je príkladom toho, že radšej podávať ruky, rokovať, hľadať k sebe cesty, ako verbálne alebo rinčaním zbraní útočiť. Dôkazov, že toho druhého je viac ako dosť, možno nájsť aj v susednom Česku. Vo verejnoprávnej televízii si nedávno nehorázne robili žarty z Roberta Fica, rehotali sa až sa za bruchá chytali a moderátorka sa tiež nevedela zdržať smiechu. Citovať neuveriteľné hanebnosti ? Aspoň jedna veta : “ Degradovaný typ ľudsky a mentálne, oči podliate krvou, ako prase z bukvice, ktorého môže milovať iba vlastná matka“. Toto sa podarilo Čechom ? Prečo to takto naplno uvádzam ? Lebo bratia Česi /verme, že ide o výnimočný exces/, si majú z koho brať príklad. Zo Slovákočecha/ alebo opačne/ Martina M. Šimečku, slovutného to otca vodcu progresívcov, ktorý o predsedovi našej vlády naposledy napísal, tiež citujem, že „už je to taký zlostný klaun, ktorý púšťa hrôzu, ale sa mu všetci smejú a nikto sa ho nebojí. To je pre politika strašný koniec“, zadeklamoval si s pózou mysliteľa tento podarený aj novinár, človek, ktorý nemiluje Roberta Fica a pre istotu ani slovenský národ.

Chodí po rozume, že ak nasledovníci tých, ktorí sa hlava nehlava derú k moci, bez ohľadu na to, že voľby už boli/ bez kresťanov to nepôjde/, či si dajú povedať od Majerského niečo z Biblie. Napr. z listu Efezanom, že „buďte k sebe láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi“. Možno by to pomohlo k zmene myslenia, pravda, už len tie pohlavia… Pri spomienkových akciách pri 7. výročí tragédie novinára Kuciaka a jeho partnerky organizátori toto nespomenuli, ale opäť pripustili nielen protivládne heslá, ale aj plagáty a transparenty s podpásovými a často aj podlými heslami. Myslí si niekto, že toto je odkaz nešťastného novinára ? Nám žurnalistom a všetkým občanom ?

Milan Španír, publicista