A máme rok 2025. Najprv sme si vypočuli vystúpenie predsedu vlády, na sociálnych sieťach, a potom, v zmysle tradície, aj prezidenta vo verejnoprávnej televízii. Kto koho viac oslovil, je predmetom debát obyčajných občanov, aj politológov a komentátorov.

Premiér Fico bodro  hovoril ako predstaviteľ výkonnej moci, hlava štátu prisľúbila, že jeho palác nebude ani pobočkou úradu vlády, ani centrom odporu voči nemu. Netreba vedieť čítať medzi riadkami, aby každý pochopil, že dobre, tak to má byť a je to tak správne,  ibaže, takto formulovaný hlas z paláca naozaj čosi naznačuje, prinajmenej stavia mantinely.  Najlepšie by bolo, keby nárazov na mantinely bolo čo najmenej a keď sa už nejaké vyskytnú, nech sa nelámu kosti alebo ešte čosi s horšími následkami. To znamená, že sme sa dozvedeli, čo plus mínus môžeme čakať od dvoch spomínaných centier moci, ale pre každodenné potreby občana asi bude významnejšie spoznať stav a aktuálnu úroveň zákonodarnej moci, najmä keď väčšina je síce väčšinou, čo je predpoklad vládnutia, lenže visí to na vlásku.  A napriek očakávaniam starý rok nepriniesol definitívne obsadenie kresla predsedu parlamentu. Všeličo sa konsoliduje a zdá sa, že aj v NR SR je to lepšie ako to bolo takto pred rokom. Veď si spomeňme. Diali sa hrôzostrašné a trápne situácie. Naši slovutní vládcovia v réžii  poslancov opozície rad – radom aj sedem hodín čítali rozprávky starej matere a ďalší sa pripájali faktickými poznámkami, len aby natiahli čas. Presne to isté by som napísal, keby toto divadlo s neznámym režisérom v pozadí hrali poslanci koalície. Ukázalo sa, že  rokovací poriadok nie je celkom podarený a treba ho zmeniť. Napríklad, podľa vzoru európskeho parlamentu, kde poslancom musí stačiť na faktickú poznámku minúta a ani pri vystúpeniach nemajú čas na narcistické obnažovanie sa. A napokon, je účelné, že občania platia ťažké tisíce každému deputátovi, mesačne, financujú aj zbytočné svietenie a ďalšie prevádzkové náklady, keď sa zbytočne a na posmech sveta strácal čas ? Máme to už vyjasnené aj na začiatku roka 2025 ? Nemôže sa niečo podobné zopakovať ? Vtedy to bola novela trestného zákona, teraz môže vyskočiť niečo iné. Toto rozhodne nie je záujem občanov, ani voličov, bez ohľadu na to, komu dali svoje hlasy vo voľbách.

Z parlamentu na tom kopci nad Dunajom nie je ďaleko k davu na námestiach. Koordinácia a kooperácia je jasná a nezabudnime ani na európsky parlament. Skúsme sa zamyslieť nad prejavmi organizátorov a transparentami, ktoré majú vyjadrovať vôľu ľudu. Prejavy nekomentujem, ak tento spôsob prezentácie má byť atribútom demokracie, nuž, prosím, nech sa páči.  Ale tie transparenty… O pár dní uplynie presne rok, čo Bratislave akýsi anonymný občan vyzýval „ctihodný ľud“, aby využil právo „zvrhnúť vládu mafie a kriminálnikov“. Pištoľ v ruke ešte nebola. Pristavme sa pri tom. Pojem ctihodný ľud je síce vágny, ale nech. Či je menej alebo viac ctihodný, naozaj má právo zvrhnúť vládu mafie a kriminálnikov. Lenže, to čertovo kopýtko je v tom, že občan nemal na zreteli vládu v nejakom zaostalom africkom či onom štáte, ale u nás doma. Inak by nešiel mrznúť na námestie, ale doma by popíjal horúci čaj a rozjímal o nesmrteľnosti chrústov. Možno by na niečo prišiel… Je logické a vyplýva to aj z vyššie uvedených kontextov, že občan mal na zreteli našu vládu, to j. vládu Fica, vrátane ministrov, ktorí majú byť mafiánmi a kriminálnikmi. Možno na tomto príklade sa ukazuje, a je ich nespočetné množstvo, že máme nanič špeciálnu prokuratúru a elitných vyšetrovateľov. Keby držali v ruke Trestný zákon, nabehli by a zadržali každého, kto svojím konaním napĺňa skutkovú podstatu toho – ktorého trestného činu a zločinu. Minimálne šírenia poplašnej správy. Treba dôkazy. Koľkí z členov vlády Roberta Fica sú obvinení ? Ani jeden. A mafiáni ? Treba predložiť dôkazy a pošleme ich kade ľahšie. Alebo bude hlasovať ulica ? Alebo ešte jednoduchšie – ak istý poslanec za OĽANO zo Starej Ľubovne, alebo ako sa teraz volajú, verejne opakovane tvrdí, že máme vládu organizovaného zločinu, nečudujme sa, že v dave stačí aj menšia iskra a budeme sa čudovať. Dosť bolo Fica a Fico do basy je len nevinný začiatok.

Ak treba meniť, meňme, lenže legálne, predovšetkým voľbami. Isté percento občanov, ktorí sú voliči opozície a sú prirodzene nespokojní, lebo oni sami museli odísť od vesiel, iní, ktorí sú frustrovaní a nespokojní so svojím životom a kopú okolo seba, pomýlení mladí, ktorí ani nevedia, či Fico je prezident alebo vedúci pošty, síce môžu, ale nezmôžu. Ak privolajú odvetu, t. j. rovnaké spôsoby prívržencov vládnej moci vzniknutej v demokratických voľbách, nedajbože aj represívne zásahy, podobne ako postupovali predošlé garnitúry, Boh chráň. Komu by nezachutila moc ? Lenže, rovnako ako treba mať vodičský preukaz, treba preukázať aj schopnosť vládnuť, aby ráno boli rožky a mlieko, chodili autobusy a vlaky, fungovali nemocnice a okrem iného, aby sa zistilo, ako je možné, že za Husáka bol nulový dlh štátu, potom sa predalo všetko za stovky miliárd, aby sme mali astronomický dlh. Cesta k moci môže byť aj cestou do pekla. Len či si to uvedomujú tí, ktorí radšej havkajú, keď nemusia riadiť. Aby nezutekali, keď im moc prestane chutiť. Karty sú rozdané, falošných hráčov totiž takmer vždy odhalia. Je v tom priveľa pesimizmu alebo málo optimizmu ? Asi tak akurát…

Milan Španír, publicista