Za sprievodný výklad ku komentáru,  ako bližšie vysvetlenie k niečomu, so zaujatím vlastného stanoviska, použijem podnázov knižky  o istom národe, nie je dôležité ktorého. Vraj, „kto v tejto krajine pracuje, keď všetci popíjajú kávu uprostred dňa“. Nuž áno, počasie to dovoľuje a teda aj u nás na Slovensku sú terasy pred kaviarňami plné. Tiež aj uprostred dňa.

A veď v poriadku, jedni majú čas na konzumáciu obľúbeného nápoja, keď iní práve tvrdo pracujú. Malo by sa ísť  in medias res a začať naším parlamentom. Kým trochu „nakopnem“ túto našu ctihodnú zákonodarnú inštitúciu, aspoň na chvíľu sa prenesme za oceán do Spojených štátov. V USA žijú už naplno voľbami prezidenta, podaktorí sa poponáhľali k urnám, iných to čaká najmä vo finále v pondelok 4. novembra.  Dnes tento priestor nebude podrobným  komentovaním nesporne významnej svetovej udalosti. Len jedna zmienka. O štvorročný pobyt v Bielom dome sa bijú dvaja kandidáti. Teda, presnejšie žena a muž. Či vzhľadom na rozdielnosť pohlaví funguje aj nejaký gentlemanský prístup zo strany Trumpa,  radšej pomlčím. Iba sa trochu obtriem  o Harrisovú a jej prípadný zdvorilý a pozorný postoj. Máte ho vidieť. Dnes sa celý svet dozvedel katastrofickú zvesť z úst Kamaly, že Trump je fašista! Už len doplním, že jej pravdepodobný viceprezident Kelly upresnil, že Trump všeobecne zapadá do definície fašistov, čo Donald nenechal len tak a autora výroku označil za „klamára a hlupáka“, jeho šéfku Harrisovú za „hrozbu pre demokraciu“. Ono by to celé stálo za pobavenie, keby nešlo o možných najsilnejších politikov na tejto planéte. A kto bude vládnuť hlavnému „pilieru“ svetovej demokracie ? Bože môj, povieme si. Fašista, klamár, hlupák, nositeľka hrozby pre demokraciu ? Pravdaže, /predvolebné/ reči sa hovoria a chlieb sa je, naznačené však nemožno podceňovať.

A poďme domov. Ak niekde sa nielen kávičkuje, ale aj pracuje, dokonca nielen uprostred dňa,  niekedy aj noci, to je náš parlament. Veru, na tom vŕšku sa občas  svieti aj do rána. A ako sa pracuje ? Najmä  ústami a hlasivkami. Či už faktickými poznámkami, v grémiu, pri hlasovaní je skôr ticho a pracujú ctené prsty na klávesnici,  potom je hodina otázok, interpelácie, procedurálne návrhy, schôdze… Roboty ako na katedrále. Lenže ako ? Ktorési médium uverejnilo informáciu o prieskume, kto je najvulgárnejší politik na Slovensku. V parlamente je ich pokope najviac, teda pardon, tých politikov, a niektorí z nich sú naozaj vulgárni. Ak niekto čaká senzačné odhalenia a konkrétnosti, vyhnem sa tomu. Neviem ako pre koho, ale pre moju skromnú persónu s istým emočno-estetickým vybavením by to bolo znesvätenie čohosi, čo sa aspoň zďaleka podobá kostolu alebo katedrále. A tam sa nenadáva, nehuláka, skôr je ticho, dokonca ani toalety  tam nemajú. Ak sa o to niekde už pokúšajú, prístavbami, veriaci s odporom upozorňujú, že „naši predkovia dokázali absolvovať dlhšie liturgie a dlhšie kázne väčšinou postojačky, dnes sme nejakí rozmaznaní“. V parlamente toto nie je problém.

A poďme naozaj domov. Trochu som totiž „odbehol“, chcel som od začiatku komentovať pozitíva, lebo aj tie sú. Ako často sme zhrození z úrovne televíznych debát, keď sa viac havká ako hovorí. Ako keby bolo jedno, že to občas vyzerá, že sme krajina plná preintrigovaného politického krákorovania v réžii prefíkaných strán a pseudopolitikov, s obezličkami, nášľapnými mínami a pod. Preto pravý opak je ako manna nebeská, božský pokrm. Tento náboženský prvok nie je preto, že sa to týka ostatnej televíznej relácie Analýzy 24, kde účinkoval aj kresťanskodemokratický politik, poslanec NR SR Igor Janckulík. Oproti nemu sedel politik zvolený do parlamentu za Slovenskú národnú stranu Roman Michelko, zároveň aj zakladajúci člen Slovenskej asociácie novinárov /SAN/.   Obaja vzdelaní ľudia pripadali, ako keby sa zjavili  z inej planéty. Slušnosť, korektnosť, úcta k oponentovi a moderátorke v dobre  nastavenej kondícii. A najmä k divákom a poslucháčom. Prvý prejavil veľmi solídne znalosti a predstavy v oblasti dopravy, druhý v téme volebného práva. Mimochodom, lepšieho u nás asi nemáme. Prečo toľko chvály o jednej relácii ? Veru, ani netreba, dobré sa chváli samo. Ide aj o to, že spomínaná novinárska organizácia SAN,  ktorá sa chystá na významný decembrový snem, má okrem podpredsedu Michelka takmer 800 členov a má čo ponúknuť slovenskej spoločnosti. Aj keď niektorí už rezignovali, lebo nie je milé žiť s  pocitom akoby neželanej nevesty, keď doterajšie vládne kabinety sa nepochopiteľne nehotovali byť ženíchmi. Ani netušia, ako chybujú. Pero ako zbraň a slovo ako základný prostriedok jazykovej komunikácie v rukách a mysliach aj novinárskych majstrov, nesmie dlho hrdzavieť. Aj tá káva z úvodu by totiž raz mohla veľmi zhorknúť…

Milan Španír, publicista