Keď  v ostatnom komentári na tomto priestore padlo porovnanie situácie Ukrajiny na čele s vodcom Zelenským s majstrom Kronerom a jeho geniálnym filmovým zavelením, že na kone, hoci kone akosi neboli, dalo sa to chápať minimálne z dvoch uhlov pohľadu. Ak Ukrajina chce ísť „na kone“  a evidentne jej chýbajú, to vysvetľuje jej postoj, že nechce nič počuť o zastavení paľby a naopak, východisko vidí v ďalšom rinčaní zbraní. A po druhé, aj po štvrtkovom summite členských štátov Európskej únie v Bruseli je jasné, že Zelenský dokonca hovorí o víťazstve, lebo vidí a cíti, že lídri zaujímajú rozdielne postoje k Ukrajine a Blízkemu východu. A Zelenského to povzbudzuje. Dokonca sa spomínanú jadrové ambície, a to už prekračuje všetky červené čiary.

Ak Slovenská asociácia novinárov /SAN/ venuje priestor v rubrike aktualít aj zásadným zahraničnopolitickým problémom, neštylizuje sa do polohy mienkotvorných médií, ktoré majú svojich renomovaných i menej erudovaných komentátorov. Iba plní svoje poslanie pri podpore a rozvíjaní všestranného medziľudského porozumenia, rešpektovaní národno-štátnych záujmov a výchovy k vlastenectvu. Tí druhí, menej erudovaní, vyvolávajú úžas, keď nevedia postrehnúť/ alebo by vedeli, ale nechcú/, to jednoduché a do očí bijúce. Bežný občan sa nemusí orientovať v slovných ekvilibristikách a diplomatických často len bonmotoch, ale chce vedieť, koľko je dvakrát dva a kde je sever, či juh. A danom prípade, keď ide o susedný štát, ktorý vedie vojnu a chce ju doviesť do „víťazného“ konca bez ohľadu, na to, že porazeným má byť jadrová veľmoc, občan odmieta ohlupovanie, ale chce jasnú odpoveď. Aký je rozdiel medzi zabíjaním v rusko-ukrajinskom konflikte a v  pásme Gazy ?  Premiér Fico ešte pred nástupom do lietadla pred návratom z Bruselu oznámil,  že ku kríze na Blízkom východe sa podarilo zaujať „ucelenejší“ postoj. Dokonca sa žiada aj zastavenie paľby a ukončenie utrpenia.

Ten spomínaný bežný občan odmietajúci fígle sa dôrazne pýta, prečo lídri, keď už boli tak vzácne pokope, aspoň nepovedali to isté aj k Ukrajine. Veď aj jedno aj druhé, čo sa deje pred očami celého sveta, je neakceptovateľné z hľadiska humanitárneho práva. Alebo  si niekto myslí opak ? Ono to je fajn, keď v bruselskej sále zjavne žoviálne debatuje povedzme Macron s von Leyen, nový generálny tajomník NATO Rutte s premiérmi, ktorí ešte len začínajú vnímať, ako to ten nový šéf v skutočnosti myslí. Keby tak hoci len jedna bomba  alebo raketa hoci len omylom  kdesi v blízkosti vybuchla, nestačili by sa hnať do krytu a možno by premýšľali aj v iných dimenziách.  Takže, na kilometre rozdielne postoje vo vzťahu k Ukrajine a k Blízkemu východu. Nuž, čo, smutné. A ešte raz pohľad bežného občana, ktorý nemá čas posedávať v kaviarňach a absorbovať všetko, čo sa valí z rozličných kanálov. A predstavte si, že sa opýta, ako rozumieť tomu, že Biden, Macron a Starmer pri stretnutí v rámci summitu vyjadrili nevyhnutnosť ukončenia vojny v Gaze a zároveň odhodlanie naďalej podporovať Ukrajinu? Ako inak, vojensky. Povie si, do kelu, čo je toto za filozofia. Ešteže tí traja nepovedali, že Ukrajine dajú možnosť použiť rakety stredného a dlhého doletu, aby ešte viac podráždili Rusov. Pozorný čitateľ si určite všimol tie tri spomínané mená. Chýbal však nemecký predstaviteľ, čo nemusí byť náhoda. Kancelár Olaf Scholz na rozdiel od bojovnejších bratov spojencov ide na to ináč a vyjadril pripravenosť rokovať s Vladimírom Putinom, čo Moskva okamžite uvítala. Hovorca Kremľa Peskov dodal, že ruský prezident je otvorený dialógu.

Stále sme ešte pri bežnom občanovi a jeho zdravom myslení. Tým koňom, ktoré chýbajú, každý rozumie. A zrazu treba spozornieť. NATO vraj chce vytvoriť spoločné normy pre vojenské vybavenie s cieľom posilniť kompatibilitu medzi členskými štátmi. O „kone“ zatiaľ nemá ísť, majú sa utvoriť „len“ normy pre muníciu. No zbohom, netýka sa to náhodou aj nás ? Veru áno, lebo Aliancia a 32 členských krajín by tak mohli „lepšie“ spolupracovať. Žeby sa to postupne zdokonaľovalo a mali by pravdu kuviky, ktorí sa boja, že napokon aj naši chlapci pôjdu na Ukrajinu bojovať ? Čo dodať na záver týchto neveselých úvah ? A to sme sa nedostali  k téme Zelenského ambícií o členstve v NATO… /Všimol si čitateľ, že stále píšem „Zelenský“ a vyhýbam sa slovnému spojeniu „prezident Zelenský? “Možno bude stáť za to vrátiť sa k ukrajinskej ústave…“

Milan Španír, publicista