Určite stojí za komentovanie, že odo dneška, presne o mesiac, sa na druhej strane oceánu budú konať

prezidentské voľby. Ak z pozície komentátora sa mám pokúsiť bližšie objasniť tento závažný

spoločenský jav v USA a zaujať vlastné stanovisko, navyše pripojiť vlastnú poznámku, či oprieť sa

o odborný argument, pomôžem si naším predsedom vlády. Premiér Robert Fico v Sobotných

dialógoch na rozhlasových vlnách diplomaticky zamlčal svoje sympatie v prospech Donalda Trumpa

alebo Kamaly Harrisovej, ale nezabudol pripomenúť, parafrázujem, že väčšia nádej na ukončenie

vojny na Ukrajine by bolo Trumpovo víťazstvo.

Pravdaže, bolo by naivitou brať doslova predvolebné vyhlásenia Donalda o tom, že on by ukončil

vojnu /v našom susedstve/ hneď na druhý deň, lebo to naozaj nie je jednoduché, dôležitejšie je však

to, či ide iba o „drobné“ klamstvo alebo to myslel naozaj. Rovnako je dôležité, či to všetko, čo už

stihla povedať jeho súperka, je pravda a len pravda alebo bude dôvod na rýmovačku, že Kamala

klamala.

Robert Fico v spomínaných Sobotných dialógoch sa zmienil ešte o ďalších významných

zahraničnopolitických témach, a to aj o pondelkovom stretnutí slovenskej a ukrajinskej vlády

v Užhorode. Prezradil, že vzhľadom na dobré a údajne aj „priateľské“ vzťahy s kyjevským premiérom

Šmyhaľom sa pokúsi vplývať na uplatnenie ukrajinského „rozumného“ postoja vo veci tranzitu plynu.

Najmä, keď máme na pamäti vyhlásenie prezidenta Zelenského, že zmluva o tranzite cez Ukrajinu sa

„určite“ predlžovať nebude. Predčasom sa dokonca vyjadril, že o tom nechce ani počuť…Ani Fico

nechce niečo počuť. Že by sa nezúčastnil na oslavách 80. výročia skončenia vojny. Do Moskvy pôjde

a punktum.

Nuž, je zrejmé, že nemajú to tí politici ľahké. Riadiť štát, to nie je ako predaj zeleniny na trhu. Ak to

Fico takto naznačil, nechcel uraziť ženičky zo Záhoria na ktoromsi trhovisku. Na premiérskej stoličke

sa treba oveľa viac snažiť a pozorné oči doma i v zahraničí neodpustia žiadne pochybenie.

Mimochodom, v zahraničí… Už len perlička. „Oprel“ sa do Slovenska aj český dramatik, scenárista,

režisér, herec, textár, spevák a komik Zdeněk Svěrák. Keď sme mu mnohí úprimne gratulovali v marci

k 80. narodeninám, možno sme očakávali trochu blahosklonnosti. Tento nesporný bard však varoval,

aby sa Česko nebodaj nevydalo na slovenskú cestu. A ten jeho postoj bol asi až protektorský, ako

keby sa starší brat prihováral mladšiemu. Údajne „nechce byť ako obchodník, ktorý vo svojej predajni

víta každého s úsmevom, aj keď si o ňom napríklad myslí, že je vôl“. Preto „Zdenda“ , vraj svoj názor

netají.

Máme na Slovensku celý kopec problémov ? Veru áno. Premiér Fico sa v rádiu od podlahy venoval

konsolidácii a ďalším témam. Nevidel dôvod analyzovať, čo sa deje za riekou Morava, zmienil sa iba

o prezidentovi Pavlovi a jeho pozoruhodnej názorovej premene okolo Ukrajiny.

Ak však renomovaní politickí pozorovatelia v Česku otvorene hovoria o krívajúcich „morálnych

etalónoch“ a napr. o pokračujúcom ministrovi zahraničia a bývalom pirátovi Lipavskom ako

o nelojálnom zradcovi, asi sa treba pozerať najprv do vlastného pitvora.

Od Trumpa, Harrisovej, Fica až po Svěráka… Nie je to od témy. Veď všetko so všetkým súvisí.

Milan Španír, publicista