Pred napísaním akéhosi článku o Svätoplukovi a jeho povestných prútoch som si urobil malú anketu medzi mladými devami a mládencami. /Prepáčte, neznášam slovo tínedžer/. Skončilo to pri desiatke opýtaných, keď vyfintená mladá dáma sprevádzaná rovnako vybaveným priateľom, s dvomi mobilmi, slúchadlami a oblečená ako filmová hviezda, si nevedela spomenúť, či inkriminovaný veľkomoravský kráľ fungoval pred Kristom alebo po Kristovi. A v ktorom storočí sa mali lámať tie prúty, ostalo zahalené tajomstvom. Asi som zvolil zlý výber respondentov…
A prečo som sa venoval Svätoplukovi a jeho synom Mojmírovi, Svätoplukovi a Predslavovi ? So znepokojením, či sa nám darí držať v pevnom zväzku tie prúty, aby na rozdiel od individuálnych prútikov vydržali, čo sa dá symbolicky označiť ako predpoklad jednoty a súdržnosti spoločnosti v ťažkých chvíľach. A vôbec sa to netýka len vládnej koalície, kde to prirodzene tiež občas vážne zaškrípe, najmä keď treba riešiť životne dôležité následky predchádzajúcich spôsobov vládnutia. Tu sa aktuálne zmienim o čerstvej afére Huliak – Plaváková. Ako chápať tvrdé a nesalónne vyjadrenia poslanca za SNS voči „dáme“? Otázka je, či zámerne neprovokovala. Nielen drvivú väčšinu v parlamente, ale aj spoločnosť. Nejde len o tie nálepky na, mimochodom, na počítači za štátne peniaze. Viackrát som si prehral jej video o tom, trochu parafrázujem, že plod v tele matky nemá právo na život. Určite to nie je väčšinový názor v národe a u príslušníkov národnostných menšín. A ak to môže byť cielená provokácia progresívcov, masla na hlave sa nezbaví ani KDH. Do toho vletel pred pár dňami rovno “hlavičkou“ predseda progresívcov Šimečka. Po prijatí opozície u premiéra Fica to vyjadril šťavnato. „Keď to Fico nevie, nech to prenechá nám“. Tak o toto ide ? Nuž čo, doplávať zo stratenej funkcie podpredsedu až do premiérskej stoličky, to môže vymyslieť len génius. Bez volieb, istoty o tom, že vie ako na tom nielen v novom kresle, ale najmä pri zvládnutí konsolidácie. To by sa „tancovalo“. Mladý Michal vraj Ficovi odvážne navrhol „až“ jedno konsolidačné opatrenie, lenže treba ich najmenej osemnásť. A už len citát spoza oceánu. Od prezidenta, ktorý síce v Amerike už bol, ale až teraz ako hlava štátu. A čo nám odkázal ? Teda ani nie priamo nám, ale SNS a Dankovi, ktorý sa zjavne núka na jeho uvoľnené parlamentné predsednícke miesto. Ako to on vidí spoza veľkej mláky ? Vraj ten neposlušný Danko „nemá na udávanie tónu slovenskej politiky mandát“. Ťažko to komentovať, uvidíme.
A čo my, občania novinári ? Nemali by sme ponúknuť zásadné riešenia, tak od pľúc, všetkým našim roztrateným „synom“ tam „hore“, bez ohľadu na tábory, keď akosi priveľmi tápajú ? Už sa veľmi teším na decembrovú schôdzu Slovenskej asociácie novinárov /SAN/.
Milan Španír, publicista