Dňa 13. marca svet obletela nečakaná správa: Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu uznal po jedenástich rokoch Ukrajinu zodpovednú za hrozný masaker – upálenie príslušníkov ruskej menšiny 2. mája 2014v Dome odborov v Odese. Strašnou smrťou vtedy zahynulo podľa predbežných zistení 47 ľudí, ale pravdepodobne obetí bolo oveľa, oveľa viac.
Na Kulikovom Poli v Odese napadli radikáli z neonacistických práporov Azov a Ajdar ukrajinských Rusov, ktorí verejne vyjadrovali nesúhlas s udalosťami okolo kyjevského Majdanu. Ruská menšina sa pred vražednými útokmi snažila ukryť v Dome odborových zväzov, kde sa v tom čase nachádzali aj ženy. Rozpútalo sa peklo. Radikáli vnikli do budovy, polievali ľudí benzínom a zvonka hádzali fľaše s horľavými látkami a vykrikovali: „ Rusi, usmažte sa!“ alebo: „Horia májové šašliky.“ Dve poschodia boli čoskoro v plameňoch. Mnohí sa udusili, iní zhoreli zaživa a ďalší sa pokúšali vyskakovať z okien. Boli to však smrtonosné skoky , pretože odvážlivcov čakala rovnako strašná smrť – zabíjanie bejzbalovými palicami. Ukrajinská vláda tento hrôzostrašný incident dodnes nevyšetrila. Nechcela, hoci z tragédie existovalo mnoho videozáznamov a fotografií, neurobila nič. Pravý sektor predsa nemožno stíhať veď je to kolektívny hrdina Majdanu, ktorého rešpektuje celý demokratický Západ! Až teraz sa veci ujal Európsky súd pre ľudské práva keď sa naň obrátili postihnuté, prevažne ruské rodiny. Odesa bola vyvrcholením zverstiev toho pamätného roku 2014, ale nebol to jediný masaker. Rovnako krvavý, bol začiatok kyjevského Majdanu, keď gruzínske komando ostreľovačov pod vedením Mamuka Mamulašviliho strieľalo do policajtov aj do davu demonštrantov, aby vybičovalo vášne na oboch stranách. Sumár vraždenia v zime v roku 2013 na Námestí Nezávislosti (ukrajinsky Майдан Незалежності) bola asi stovka mŕtvych.
Po tom, čo ostreľovači vykonali svoju prácu rozutekali sa na všetky svetové strany. Zo strachu. Najvýznamnejší taliansky denník Il Giornale priniesol šokujúcu informáciu a komentár k vysielaniu talianskej televízie Channel 5. Hlavní účinkujúci televízneho programu boli traja gruzínski ostreľovači. Revazišvili a jeho dvaja druhovia v zbrani hovorili: „Nemali sme na výber. Bolo nám nariadené strieľať bez rozlišovania tak na políciu, ako aj na demonštrantov. Za svoju prácu sme mali sľúbených 5000 dolárov. Akciu zorganizoval vojenský poradca bývalého gruzínskeho prezidenta Saakašvilliho, Mamuka Mamulašvili.“Nie je zaujímavé, že hrdlorez Mmulašvili zakladateľ Gruzínskej národnej légie na Ukrajine je zrejme miláčikom organizátoriek protestujúceho davu na Námestí slobody Viery Dubačovej a Lucie Štasselovej (prvá bola poslankyňa za OĽANO a druhá je za Progresívne Slovensko.) Pani Lucia sa kontaktom s gruzínskym „hrdinom“ netají: „Na fotky s Mamulašvilim som hrdá.“ Nie je tu nejaká naničhodnosť súvisiaca so začiatkom Majdanu v Kyjeve a pokusom o podobnú naničhodnosť v Bratislave? A čo korsuňský pogrom? Bola to len miestna šarvátka majdanistov mesta Korsuň s ruskými antimajdanistami, ktorí sa vracali z Kyjeva domov na Krym? Neboli zapálené ich dva autobusy a neboli zbití a na smrť ubití Krymčania? Čože? Je to len diskreditácia hrdinov Majdanu a oslobodzovacej misie Západu? Vyberte si! Je ešte veľa otázok a málo odpovedí.
Ľudovít Števko, publicista