Politickí pozorovatelia rozličného razenia, média a občania sa konečne dočkali výsledku, ktorý sa najskôr dal očakávať. Predčasné voľby by síce boli zásadným riešením nezhôd v koaličnej časti politického spektra, lenže, kto ich naozaj chce ? Dokonca ani opozícia by neprekypovala nadšením, aj keď podaktorí ako Šimečka, Gröhling, Naď sa vraj nevedia dočkať, kedy to bude. A „spojenec“ Matovič občas strieľa ako z Auróry. Po vlastných…

Prieskumy preferencií, pri všetkej opatrnosti a pochybnostiach o objektivite, veru nenaznačujú, že ktosi by sa len tak dostal na koňa. Takže, predčasné voľby bokom, pomery v koalícii sa prispôsobia novým počtom. Aj keď ešte nie je definitívna bodka, premiér Robert Fico asi spokojne môže odletieť za oceán. Po návštevách Číny, Kórejskej republiky, Brazílie, Ruska, Srbska, Turecka a Vatikánu, pracovná cesta do Ameriky môže byť podľa Robertových  slov ďalším „pokusom“ o aktívnu slovenskú zahraničnú politiku.  Tu sa žiada trochu odbočiť, aj keď inak ide o stratu času a škoda námahy. Medzi častých a ohnivých opozičných bojovníkov pred kamerami už dávnejšie patrí osvedčený vymetač strán Alojz Hlina. Tiež by sa už najradšej videl v centre moci. A aký by bol ? Vrcholne arogantný, povýšenecký a neschopný udržať emócie na uzde ako teraz v televízii TA3 ? Je neuveriteľné, ako hlboko klesol. Komentujúc chystanú pracovnú cestu premiéra do USA sa z neho vylialo nasledovné.  Radšej to odcitujme : „ Trošku sa mi zdá, že Fico zneužíva tú skutočnosť, ktorá sa mu, žiaľ, stala v máji, je to také citové vydieranie,  aby sa s ním niekto stretol, zaujme to …“ Hlina to nezakryte myslel tak, že nebyť handlovského atentátu, nik so zahraničných partnerov sa s nami nestretne ! Nemý úžas a hanba, aké iné slová hľadať ? V relatívne krátkej histórii sme už mali všelijakých politikov. Mečiar vedel byť aj  zúrivý, keď sa ho redaktor pýtal na pôvod peňazí pri Elektre, len-len že mu jednu neuvalil, Bugár bol vtipný, najmä  keď nevedel kam z konopí, Radičová podľa  podaktorých vedela vyčariť neskutočne milý úsmev, Slota chcel sadať do „tankoch“, Ľupták bol pripravený stavať lešenie aj v parlamentnej reštaurácii pri konzumovaní štyroch dielov pizze, lebo osem by nezjedol /pardon, to je len žart/, donedávna šéf SAS Richard Sulík neváhal v stále slnečnom Dubaji  dopiť všetko v bare, za štátne, a kresťanský demokrat Majerský by sa najradšej videl v biblickom slogane, že „tým,  čo Boha milujú, všetko slúži na dobré“. Pravda, ak mu to v budúcej /vymodlenej / koalícii schváli Šimečka ml. Výmenou za súhlas s pohlaviami. Morbídna poznámka Hlinu sa však vyníma ako Himaláje.

Niet pochýb, že  o každom súčasnom protagonistovi na politickej scéne by sa dali písať aj pozoruhodné charakteristiky vzťahov so žurnalistickou obcou a nie vždy by to bolo milé pre obe strany. Ťažko povedať, či teraz je viac nevraživosti ako povedzme pred dvadsiatimi rokmi. Asi áno. O niektorých politikoch už nepočuť a objavili sa aj noví „majstri“ pera. A občas treba zalamovať rukami, čo nám to vyrástlo na novinárskom poli. Najmä keď okato nechávajú niektorých politikov  sa strápňovať,  keď sa utiekajú  k nič nehovoriacim frázam. Pokiaľ by ich väčšina novinárov nehladkala, bola by príležitosť otázkami do hĺbky odhaliť, ako to vlastne naozaj myslia. Autentický príklad – ak politik s mysliteľským pohľadom povie, že „politika na Slovensku sa dá robiť inak“, to je vzácna príležitosť sa opýtať, ako ? Ak odpovie, že „odborne, slušne, normálne“, to je fajn, dobre to znie, ale nič viac. Veď to chce každý. Ešte lepšie to je, keď zväčša nedávno vykvasený ústavný činiteľ  z opozičnej lavice doplní, že „treba ukončiť spory a chaos a začať riešiť našu dôstojnú budúcnosť“. Možno do včerajška mal na mysli chaos a spory v koalícii, lenže už sa to deje v opozícii, lebo Matovič „nie je handrou“. Čo múdre na záver ? Skutočne majme na mysli našu dôstojnú budúcnosť. Lenže, keď sa budeme, obrazne, tĺcť hlava nehlava, používať podpásové údery, my novinári budeme len štatistami,  tá budúcnosť dôstojná nebude.

Milan Španír, publicista