Dve pozoruhodné skutočnosti zaujali v poslednom čase. Príslušné ministerstvo sa pričinilo, že už nejaký čas plynule beží akcia, ktorú by sme skrátene mohli nazvať digitálni seniori. Ide o počítačové kurzy ľudí nad 65 rokov alebo zdravotne postihnutých.
Po piatich týždňov školení v rozsahu po tri hodiny týždenne účastníci dostávajú ako darček pomerne kvalitný tablet, ale najmä potrebné vedomosti. Nadnesene povedané, aby boli odolnejší nielen proti šmejdom, ale možno aj príbuzným, ktorí sa nevedia dočkať majetku. Kým na začiatku sa to konalo najmä v krajských a okresných mestách, teraz sa školitelia presúvajú aj do dedín. V takom Palárikove v okrese Nové Zámky to naozaj funguje jedna radosť a záujem rastie. A ešte niečo padlo do oka, čo si zaslúži možno ešte väčšiu pozornosť a uznanie. Ak my novinári vládneme perom a písmom, už dávnejšie máme blízko aj k hovorenému slovu, najmä vďaka rozhlasu a televízii, či sociálnym sieťam. A ukazuje sa, že ak politici rečnia, nie vždy to je pravé orechové. A niekto pochopil, hoci až cca vyše dvetisíc rokov po Cicerovi, že načim sa zblízka pozrieť na rétorické know-how. Na spôsob toho seniorského sa zatiaľ v Bratislave chystá aj dlhodobý /tentoraz platený/ kurz pre tých, ktorí chcú „v kreatívnom a podpornom prostredí“ rozvinúť alebo zdokonaliť svoje rečnícke schopnosti. Nielen pred publikom, ale aj mikrofónom a kamerou. Organizátori určite nie zlej myšlienky si reklamu urobia sami, preto len jedna poznámka – existujú mentálne, imaginačné a fyzické predpoklady na zvládnutie aj takých „drobností“, ako sú prejavy artikulácie či intonácie. Či sa podarí aj popri zdokonaľovaní techník vylepšiť aj iné osobnostné danosti, slušnosť, korektnosť, úctu k spolubesedníkovi a vôbec odstránenie mlátenia prázdnej slamy, to ukáže čas.
Už dávno sa prišlo na to, že rečnícke umenie je mimoriadne dôležité a ak sa umne využíva v živote a politike, to je veľká prednosť. Vyše 100 rokov pred Kristom sa narodil spomínaný génius Marcus Tullius Cicero a do histórie vstúpil ako jeden z najväčších rečníkov všetkých čias. Jeho nasledovníci, ktorí sa naučili veľa a múdro rozprávať, ale najmä tak, aby zaujali a presvedčili poslucháčov, sa v dejinách ľudstva vyprofilovali na zlých a dobrých. Aspoň námatkovo, popredné miesto na negatívnej strane sa pripisuje napr. Hitlerovi a Goebelsovi, keď dokázali ohlúpnuť vtedy veľký a vyspelý národ s počtom obyvateľov okolo 80 miliónov, no počas druhej svetovej vojny sa v rámci obsadzovania iných krajín tento počet zvýšil na 116 miliónov. Pozitívnych príkladov, keď vynikajúci rétori dokázali pohnúť masami, je oveľa oveľa viac. Na vymenovanie aspoň tých najuznávanejších by tento priestor ani zďaleka nestačil. Môj dávny oponent Milan Kňažko sa neurazí, keď ho spomeniem v uvedených súvislostiach. Malo by to byť naopak. Na tribúne roku 1989 pochopil, že ono netreba ani veľa a plynule rozprávať, čo by jemu ako hercovi nerobilo problém, ale stačí vymyslieť úderné heslo. A masy sa pohnú… Povedzme, že jeho Utvorte koridor, patrí do tejto kategórie. Niekto iný vymyslel to známe To je ono a ešte iný aj slogan Chceme do Európy.
Chcelo by sa komentovať nedávnu televíznu reláciu s moderátorom Králom za účasti poslanca Smeru SSD Kéryho a jeho opozičného kolegu Valáška. Asi to nestojí za to. Ten prvý hovorí pomalšie, rozvážne, druhému, inak diplomatovi, sa „huba“ nezastaví. Pardon za toto slovo, nemyslím to v zlom. Vie umne narábať s jazykom, lenže či aj on sa neutieka k opakovaniu hesiel a sloganov, ktoré sú ďaleko od pravdy ? A teda, či pomaly alebo rýchlo, s kadenciou normálnych ľudí alebo samopalu vzoru 24 podľa Švandrlíkovho filmu, vždy by malo ísť o to, či sa nám vtĺka do hláv iba tliachanie. Alebo protesty. V srdci SNP možno päťtisíc ľudí vehemente búši do naplnenia túžby byť v Európe. A nie sme tam? Ako národ nie sme najmúdrejší, najdisciplinovanejší, ani najbohatší, nemali sme kolónie, mentalitou sa približujeme k bezpečnejšej časti kontinentu. Aj na protestoch ktosi reční, často tak, že elementárne rétorické zásady dostávajú na frak. A keď dav freneticky tlieska treťotriednej herečke, ktorá ani netuší, že najprv treba vyhrať voľby, vlasy dupkom stávajú. Tak sa teda vzdelávajme, čiňme tak, aby sme viac vstúpili do seba, nikdy netliachali, v záujme občanov, mohlo by pomôcť ešte toto od spomínaného slávneho Marcusa Tullia : „Dobrí ľudia si šťastie zaslúžia a zlí sú aj v šťastí nešťastní…“
Milan Španír, publicista