Prvý pokus o majdanizáciu Slovenska v podaní Lipšicovho stáda v roku 2023 nevyšiel, druhý pokus o majdan, ktorého pôvodcom je dnes Šimečkovo stádo je o stupeň zlovestnejšie, hrozí rozvratom spoločnosti. Atentát na premiéra Roberta Fica bol spúšťačom pouličných akcií nenávisti, jedovatých slín, aké národ v novodobej histórii nezažil. Výhonkom tohto politického i morálneho rozvratu sú na prvý pohľad malicherné prejavy intolerancie. Mladý devätnásťročný výrastok ostentatívne odmietne pri slávnostnej príležitosti podávanú ruku prezidenta, teda najvyššej autority štátu, čo bulvár a liberálne médiá považujú za hrdinstvo. To nevychované chlapčisko s ukrajinskou stuhou na klope kabáta z elitnej strednej školy v Bratislave sa za hrubú neslušnosť nehanbí, naopak, pred médiami sa pýši tým, že nepodal ruku človeku, ktorý sa stal prezidentom, podľa jeho názoru podvodným spôsobom. To už nie je hrdinstvo, ale vyslovená hlúposť oneskorenej puberty indoktrinovanej našim pokriveným progresivizmom.

Prezident Pellegrini neslušné gesto gymnazistu Omaníka hodnotí s nadhľadom a veľkoryso: „Ja nemôžem urobiť nič iné, len to rešpektovať,” povedal. Prirodzene, táto naničhodná epizóda by nestála za reč, keby ju nesprevádzali oslavné ódy na študentovo správanie na sociálnych sieťach, keby ju neomieľali s porozumením niektorí liberálni politici a niektoré médiá. Študent Omaník ako vzor vzdoru proti autoritám hodný nasledovania jeho vrstovníkmi, alebo politická figúrka očkovaná liberálnymi školiteľmi, ktorí nestrpia iný názor ako ten svoj?!

Už končím s témou vyškolených dočasných hrdinov, len ešte pripomeniem kedysi populárnych organizátorov pouličných majdanov – osemnásťročnú Karolínu Farskú, alebo študenta Dávida Straku. Spomenie si na nich ešte niekto? Len Juraj Šeliga a bývalý prezident Andrej Kiska čosi o tom vedia ako skrachovaní účastníci vtedajšej slovenskej politiky na slepej koľaji. Dnes mobilizujú do zbrane na domácich dvoroch iní žoldnieri v cudzích službách. Ich útočnou zbraňou je demagógia, goebbelsovská mantra o stokrát opakovanej lži, ktorá sa stane pravdou. Lenže hodiny vo Francúzsku, Rakúsku i Nemecku sa posunuli dopredu. Zdá sa, že odbíjajú európsky novovek – Európu národných štátov. Možno sa moloch Európskej únie poľudští strachom z Donalda Trumpa, strachom z ukončenia vojny na Ukrajine, do ktorej prikladali ako do ohňa polienka v podobe miliárd eur a nevyčísliteľnej tonáže zbraňových systémov podľa želania ukrajinského herca, pre ktorého sa náš únijný kontinent stal bankomatom, Znie to absurdne a neuveriteľne, že v situácii obrovských obetí a obrovského mrhania peniazmi na vojnu je mier pre byrokraciu Európskej únie postrachom.

Americký prezident Donald Trump sa po inaugurácii chystá na stretnutie s Vladimirom Putinom, s ktorým chce riešiť konflikt na Ukrajine. Tento konflikt označil za hrozný a vyjadril sa, že keby bol prezidentom USA namiesto Bidena, k vojne by nedošlo. „Prezident Putin povedal, že sa chce so mnou čo najskôr stretnúť. Takže si na to počkám, musíme ukončiť túto vojnu,”povedal. Dá sa to vykladať aj tak, že musíme ukončiť túto našu americko-ruskú vojnu na Ukrajine. Vlastne ani to nie je ďaleko od pravdy. Po nástupe do funkcie prezidenta najväčšieho impéria na svete chce Trump energicky skoncovať s nelegálnou migráciou a mnohí sa domnievajú, že zatočí aj s mafianskou štruktúrou George Sorossa, ktorá sa zažrala do útrob západnej hemisféry ako ťažko liečiteľná choroba. Či sa splnia Trumpove smelé plány ukáže čas. Jeho úmysel vyvinúť celoamerický systém protiraketovej obrany je najreálnejší. Spojenectvo s Donaldom Trumpom nebude jednoduché. Vyhráža  sa clami nielen Číne s ktorou má vysokú pasívnu platobnú bilanciu, ale aj Európe, odkiaľ viac do USA dováža ako vyváža, chce si násilne prisvojiť dánsku autonómiu Grónsko, premenovať Mexický záliv na Americký záliv, pripojiť k USA veľkú Kanadu, ako päťdesiaty druhý štát na americkej vlajke. America First. Svet čakajú turbulentné časy.

Ľudovít Števko, publicista