V Sobotných dialógoch 7. 12. v rozhlase mal výlučný priestor, ako sa to obvykle deje, premiér Robert Fico. Moderátor sa hneď v úvode prezentoval spôsobom, ktorý nebol ani zďaleka korektný. Vediac, aký otvorene negatívny postoj k niektorým médiám má premiér, napríklad k Sme, práve týmto denníkom operoval moderátor zjavne očakávajúc, že Fica vyprovokuje. Ten zopakoval svoje známe názory o nepriateľskej činnosti značnej časti novinárskej obce, čo škodí krajine. A pritvrdil. Klamete, klamete, klamete, viackrát zdôraznil Robert Fico a či si túto výčitku vzal na sebe aj moderátor, zatiaľ nevedno. Faktom však ostáva, že nemožno prechádzať bez povšimnutia, ak prvý muž exekutívy a v skutočnosti najsilnejší vládca štátu, má uvedené výhrady. Ak premiér pri obhajobe krokov vládnej koalície, parlamentu a svojho kabinetu, vymenoval početné úspechy, napriek zložitostiam a predovšetkým katastrofálnej východiskovej základni po predchádzajúcich vládach Matoviča, Hegera a Ódora, je otázka, aká je spätná väzba. Nemožno zabúdať, že propagandistická mašinéria v rukách siedmej /mediálnej/ veľmoci, má obrovský vplyv. Keď svojho času nemecký minister propagandy Goebbels aj po porážke pri Stalingrade dokázal presvedčiť vyspelý národ, že sa to vykladať dokonca aj ako víťazstvo, aj neskôr sa našlo množstvo nasledovníkov. Takých, ktorí dokázali urobiť z bieleho čierne a naopak. A nemusí ísť iba o vysokú politiku. Každodenne sa nám pred očami odvíjajú tisícky príbehov, aby nám ktosi vtĺkol do hlavy, že to má byť
práve takto a nie inak. Ak obchodníci chcú, aby sme si kúpili ten-ktorý výrobok, hoci ho nepotrebujeme, nie je náhoda, že už pri vstupe do supermarketu pozornejší kupujúci zistí, že tovar je uložený tak, aby okamžite na seba upozornil. Pri pokusoch prepašovať do hláv určité názory na rôzne témy, čím sa opäť dostávame k politike, je to oveľa rafinovanejšie. Čo všetko sa zmestí do masovej propagandy, aby
človek volil konkrétneho politika a politickú stranu… Čo všetko sa robí, aby napríklad aj komentované Ficove slová z rozhlasových dialógov sa dostali k divákovi a poslucháčovi v takej podobe, ako to je žiadúce povedzme z hľadiska opozície, ale nie len takto vyhranenej politickej sily. Človeku sa do myslenia dostávajú manipulátori a tých šikovných techník je čoraz viac. Najčastejšie sa používajú emócie, ale
aj strach a pocit ohrozenia. Aby prijímateľ stratil súdnosť.
Vie to Robert Fico ? Určite áno, veď inak by rázne a nekompromisne a bez okolkov neadresoval novinárskej obci veľmi vážne kritické výhrady, aj spomínané slová, že médiá škodia krajine. Vyznieva to ako en bloc a tu sa treba pristaviť. Všetci novinári patria do jedného vreca ? Alebo platí, že nie sú novinári ako novinári ? Že nie všetci sa prejavujú ako neprofesionáli, že nie všetci prekypujú aj zaujatou tendenčnosťou a často aj zbytočným provokovaním, ako sa to opäť prihodilo v Sobotných dialógoch. A teda, čo s tým ? Ak na sneme Slovenskej asociácie slovenských novinárov /SAN/ začiatkom decembra odznelo, že „STVR ako mediálny dom neplní svoju verejnoprávnu funkciu“, nie je to tvrdenie do vetra.
Opýtajme sa bežných občanov, či sú spokojní s moderátormi a moderátormi, ktorí si ani nevšimli, že je iná doba, jednoducho povedané, že by mali vstúpiť do seba, ak mienia ostávať na svojich miestach. Zjednodušene, zjavne nenadŕžať.
Opakujem, premiér Fico ako keby hodil všetkých novinárov do jedného vreca ? Ide tak trošku o ľútosť, že z jeho úst nepočuť ani slovko, že existuje SAN, ktorej agendou už štvrťstoročie je presadzovanie
národno-štátnych záujmov, kultúrno-duchovnej identity občanov, výchovy k vlastenectvu a ďalších ušľachtilých cieľov. Má to háčik. Doteraz ani jedna vláda sa netvárila tak, že potrebuje jedných aj druhých novinárov. Takých, ktorí sú pri vesle, ktorí fungujú v súkromných médiách a dokonca aj vo verejnoprávnej sfére. A čo tých druhých ? Ak členovia SAN takmer 25 rokov vydržali aj bez akýchkoľvek dotácií a ani jeden či jedna sa zatiaľ nenaučili natriasať sa, aby cinklo na účet – koľkože to ? Dvestotisíc eur ? Stačila by aj desatina, aby bolo na kávu a prenájom priestorov. Lenže, na vplyv na mediálnu sféru treba oveľa viac. Nik nemá milióny, aby založil súkromný denník alebo televíziu. Zopár takých pokusov bolo, ale škoda reči. Takže, verejnoprávnosť… No hej, ale ako rozumieť tomu, že ani rok po vzniku novej vlády nemáme riadne konštituované vedenie STVR ? Keby bolo, určite by sa dalo rátať s vyváženosťou v rámci celého politického spektra a SAN je pripravená ponúknuť slušných a svedomitých ľudí, s výbornou odbornosťou.
Donekonečna sa ťažko ponúkať, v živote na to doplatia aj veľmi nádejné nevesty.
Milan Španír, publicista