Čo bude alebo nebude? Nič viac a nič menej, ide len o reakciu na vyslovenú obavu mojej dospievajúcej neterky, či sa začne tretia svetová vojna. Veď tie dlhé americké rakety…
Sú veci, o ktorých akosi neradno hovoriť nahlas. Ako keby ste sa dotkli svätokrádeže. To je ako keby ste o smrti, čo je nevyhnutnosť, hovorili od rána do večera a deťom znepríjemňovali spanie. Alebo, o čom sa len nesmelo už dlho šepkalo, že celý svet môže zhorieť a odrazu je to tu a už sa len čaká, kto prvý to začne, aby sa nedalo vrátiť ani do jaskýň. Mimochodom, občas sa objavujú jasnovidci a viacerým ich predpovede vychádzajú. Takže, bude to alebo nebude? Ak niekomu z uznávaných „prorokov“ možno na vyše 90 percent sa proroctvá naplnili, je to istý Vladimír Volfovič. Áno, svojrázny ruský politik Žirinovskij. Už nežije. Ukrajinu nepokladal za dôvod vzniku tretej zničujúcej vojny, po nej neostane ani stopa, podľa neho to skôr má byť Blízky a Stredný východ. Koho toto poteší ? Ten Bidenov súhlas kamošovi Zelenskému, aby rakety zasiahli ruské vnútrozemie, dokonca aj Moskvu, hoci o takejto možnosti sa dá pochybovať, seriózni pozorovatelia až tak vážne neberú. Ak, pravda, nejde o to, aby Rusi konečne použili najstrašnejšie zbrane a nie sú to ešte stále tie z jadrového arzenálu. V každom prípade sa svet a aj my občania malého štátu v strede Európy ocitáme v situácii, keď sa netreba hanbiť za strach. Verím, že väčšina novinárov patrí medzi slušných a serióznych ľudí, aj keď sú pod tlakom, najmä majiteľov médií. Bude sa treba zamyslieť. Je to povinnosť a poslanie. A neísť hanebnou cestou, ako sa to dnes podarilo v blogu jedného renomovaného denníka, predtým komunistického.
Titulok, že Mráz prichádza do Moskvy, nešokuje. V novembri to tam naozaj už prituhuje. Ale to ďalej… Obrázok z Červeného námestie s textom, že mužíci po dopade rakiet prišli o všetky ilúzie a potkany od hladu zožrali aj to hnusné linoleum v Mauzóleu a vysušená lebka komunistického vodcu slúži v kúte ako ubytovňa pre myši. A tí mužíci podliehajú démonom alkoholu… Ťažko komentovať toto gaunerstvo. Ak časť verejnosti u nás odsudzuje, že v NATO je dvakrát toľko štátov ako za naivného Gorbačova a je na dohľad k Moskve, rovnako by odsúdili aj to, keby Rusi robili poriadky na americko – mexickej alebo kanadskej hranici alebo keby znova ich rakety boli na skok k Miami. Nemal by si nikto robiť žarty a primitívne zľahčovať zložitý vývoj vo svete. A už vôbec rozširovať nenávisť, či urážať, nie je celkom jedno, či malé alebo veľké národy a štáty. Je ľahké byť zakukleným anonymom. Dá sa odhaliť? Aby nebolo neskoro ľutovať…
Milan Španír, publicista