Slovenská asociácia novinárov (SAN/ už takmer štvrťstoročie, od decembra 2000, pôsobí tak, aby bola príťažlivá pre svojich riadnych i mimoriadnych členov. A aj keď „netrpí“ priazňou od všetkých doterajších vlád a z dotácií nevidela ani cent, neustupuje od hlavného poslania, ktorým je plnenie občianskej a profesionálnej povinnosti pri podpore a rozvíjaní všestranného medziľudského porozumenia. A oddanosť princípom slobody vyjadrovania a informovania. V našej demokratickej spoločnosti a aj v zahraničí v prospech národno–štátnych záujmov.
Všestranné medziľudské porozumenie… Na pohľad jasný a zrozumiteľný pojem. Premiér vlády SR Robert Fico sa vybral na návštevu Číny, ktorá súťaží s Indiou o prvenstvo ako najľudnatejšieho štátu sveta a do Pekingu odletel, aj keď doma zanechal rozbúrenú hladinu koaličného nedorozumenia. Zdravý rozum hovorí, že vzbura poslanca Huliaka a jeho dvoch druhov sa nejako utrasie, veď inak hrozí úplne nové politické usporiadanie a príprava predčasných volieb. Zainteresovaní skôr alebo neskôr pochopia, že štát to nie je Očová a nejaké čudné úhybné a od reality a rozumu vzdialené manévre sa zákonite neskončia dobre. Vie o tom Mečiar, Dzurinda, Matovič a iné aj progresívne veličiny, ktoré upadli do zabudnutia alebo ich to čaká. Premiér teda uprednostnil národno-štátny záujem, aj keď istá časť politického spektra to vidí ináč a hľadá chyby aj tam, kde iní vidia potešenie, ako sa to hovorí v známom vtipe. Treba vidieť reality a nezakrývať si oči pred faktami bijúcimi do očí. Sme päťmiliónový štátik a vyše miliardová Čína si ani nemusí všimnúť, že kdesi v strede Európy sa nachádzame a hľadáme svoje miesto v živote a na planéte. Čínske vedenie si nás však všíma a nejde len o to, že Roberta Fica prijmú na najvyššej možnej protokolárnej úrovni. Hospodárske kontakty sú životne dôležité a vedia to aj oveľa väčšie a mocnejšie štáty. Ak sme pred časom urobili hlúpu chybu a stratili sme výhodu, keď sme “zabudli“ po rusky, čo sme ako tak ovládali všetci, iní nás chytro predbehli a choďte sa dnes pozrieť do Moskvy a ďalších častí Ruska, kde sa veselo „pelešia“ západné firmy a sankcie sú im na smiech.
Takže, keď Rusko tak Rusko. Prežili sme všeličo. Od oslobodenia od fašizmu, aj keď mnohí u nás by radšej videli ako víťazov hoci Marťanov, cez rok 1968 a následné obdobie súvisiace s prítomnosťou sovietskych vojsk, až po dnešok. Ak „smrteľní“ nepriatelia všetkého, čo je ruské, nechcú vidieť rok 2014 a ťaženie ukrajinskej armády proti vlastnému a rusky hovoriacemu obyvateľstvu na východe v Donbase, fakty nepustia a čoraz viac ľudí u nás a v Európe a možno aj za oceánom postupne mení optiku. To, čo nasledovalo v roku 2022 zo strany Ruska, je tiež nespochybniteľným faktom, aj keď propaganda dokáže účelovo meniť príčiny a následky. A v koho rukách je zatiaľ propagandistická prevaha u nás, tiež niet pochýb. Na „paškál“ si v tejto situácii dovolím vziať dvoch významných ľudí. Premiéra Roberta Fica, o ktorého význame a dôležitosti hádam ani netreba hovoriť a síce oveľa menej významného, ale zaznamenateľného dlhoročného diplomata, ktorého priezvisko sa v ruštine prekladá ako utka.
Takže Fico. Kým o jeho aktuálnej ceste do Číny sa vedelo dávno pred jej konaním, o hodinovom vystúpení v moskovskej televízii sa hovorí ako o blesku z jasného neba. Odsudzujúca búrka z mainstreamu sa dala očakávať. Otázka je, či premiér suverénneho štátu si môže dovoliť hovoriť v Moskve. Podľa triezvych úsudkov, veru môže. Bežný občan a skutočne nezávislý novinár, ak si dal do vienka a poslania presadzovať dobro a všestranné porozumenie, si musí dať do súvislosti aj slobodu vyjadrovania a prejavu. Nech obsah premiérovho vystúpenia odkomentujú tí, ktorí sa tvária, že všetko vedia a sú bližšie k zdrojom informovanosti. Z toho, čo sa vie vo všeobecnosti, azda je jasné, že Fico sa neodklonil od presadzovania národno-štátnych záujmov a takých princípov zahraničnej politiky, ktoré by mali byť postavené na rovnosti a vzájomnej úcty. A štyroch svetových stranách.
A tu sa chcem zmieniť o niečom, čo ma ohromilo, aj keď svet okolo seba vnímam už desiatky rokov a zažiť sa dalo všeličo. Ak bývalý minister a diplomat Rastislav Káčer hovorí o premiérovi, že „vnáša zlú emóciu, hulvátsky a vulgárny spôsob komunikácie“, od diplomata sa to zdá málo diplomatické. Ak toto má byť sloboda prejavu a vyjadrovania, resp. metóda politického boja, hoci neviem, koho teraz Káčer zastupuje, údajne už nie je Demokrat, nech sa páči. Slušného človeka oveľa viac vyrušuje, ak Káčer povie, cit. „Fico je ako vysmiata ovca vo výbehu hladných vlkov“, koniec citátu. A dalo by sa v tomto jeho tóne pokračovať. Ak sa však občan zaznamená, že zo strany „diplomata“ odzneli včera na internete ľahko dohľadateľné najhrubšie grobiánske útoky voči prezidentovi Putinovi, Rusku a ruskému národu, zľakne sa. Uvedomuje si tento pán, že exminister a exdiplomat, ešte stále v politike, teda nie ako súkromná osoba, škaredo nadáva národu, ktorý je nielen tridsaťkrát početnejší ako my Slováci ? Nehovoriac o rozlohe ? Áno, v hokeji možno poraziť aj obrov. Pamätám sa, že kedysi Československo vyhralo nad Kanadou 8:0 a nad USA 12:0. Keď však národík s podobnými Káčerovcami zatiaľ len verbálne napadne a chcel by pozametať pod čiernu zem svetového hráča s neporovnateľnými parametrami, trvale svieti červené svetielko. S výnimkou, že by ešte ani nie 60-ročný „hrdina“ dostal samopal, šiel do neďalekej prvej línie, a ukázal tým Rusom, kam patria. Len by si nemal zabudnúť pampersky.
Dnešný príspevok sa začal o „všestrannom medziľudskom porozumení“. Novinári SAN na nadchádzajúcom decembrovom snemovaní sa určite zamyslia, v akom štáte žijeme, akí „hrdinovia“ vymývajú mozgy a čo by sa mohlo a malo robiť, aby sme nevyzerali ako tí legendárni slovenskí pltníci dočasne umiestnení kdesi v Rumunsku, ktorí sa hotovali napadnúť tie svine /nemenovanú veľmoc/ zboku. Alebo sa chceli vrátiť domov za tým istým účelom. Aby „naši“ vyhrali.
Milan Španír, publicista