Plné priehrštie aktuálnych tém u nás doma i v zahraničí sa aj dnes núka na komentovanie. Až je človeku ľúto, že vzhľadom na obmedzený priestor väčšinu treba obísť. A výber ?  Venovať sa radšej Huliakovi ako Šimkovičovej, Šimečkovi alebo lekárom a pacientom ? Ten prvý menovaný dúfa, že ho pozvú ku „koaličnému stolu“,  inak sa to zatrasie až tak, že spolu s dvoma druhmi nebude hlasovať a z koaličnej väčšiny bude sotva väčšina. Nielen v Očovej sa budú čudovať.

Anciáša jeho, povie si aspoň potichu obyčajný občan, ktorý do toho veľmi nevidí. Ministerka Martinka sa bráni ako vie, sebavedomie si zvýšila, lebo hlasisti ju podržia. A Šimečka ? Najprv hovorí o permanentnom chaose a potom „štátnicky“ vyhlási,  že vďaka novej vláde sa ľudia konečne budú mať lepšie. Teda tej, čo bude.  Keby to bolo také jednoduché… A  poďme k lekárom a pacientom. Má Šimečka čarovný prútik a ľudia by sa hneď a zaraz  mali lepšie, aj keď lekárom už nezáleží len na platoch, ale majú široký diapazón požiadaviek, že by nestačilo desať čarovných prútikov ? Mimochodom, tie platy… Naozaj si divák  v televízore dobre prečítal tabuľku, že lekár s atestáciou má alebo bude mať vyše šesťtisíc eur ?  To jest, skoro 200 tisíc korún československých? Mesačne ? Tí, komunisti boli veru babráci, keď si nenadeľovali ani desatinu z tejto neuveriteľnej sumy.  To dostane aj taký pán doktor, ktorý sa najmenej pol dňa neukáže na oddelení, lebo uteká do súkromnej ambulancie ? Sestričky, tie lietajú ako namydlené, nech niekto skúsi takúto geriatriu. Pacienti zatiaľ len čakajú, ako sa to celé skončí. Vyzerá to ako ticho pred búrkou.  Ak by naozaj hrozilo zatvorenie  nemocníc alebo len oddelení,  čo by urobila existujúca vláda ? Určite existujú páky, lebo pracujúci občan, jeho deti, dôchodcovia by pravdepodobne hľadali vinníkov a možno by z toho hrozila defenestrácia. Sú aj takí, ktorí hovoria, že či to už tí „nespokojní“ lekári neprepískli a aby napokon nezaplakali. Iní tvrdia, že to vyzerá na vydieranie a zneužívanie toho, že tí ľudia v bielych plášťoch nás držia pod krkom, veď kto sa nebojí straty zdravia a smrti ? Smrti našej amen, hovorí sa v kostole. Báť sa treba, ale aby nemal  kto liečiť ? A čo keď sa na podobnú zlovestnú cestu vydajú aj ďalšie profesie ? Šimečka napokon bude mať pravdu, že existuje chaos, ale bude ešte väčší a  tešiť to nebude nikoho.

Presne týždeň odo dneška bude niekoho niečo tešiť v USA. Dozvedia sa a my s nimi, kto sa v USA stane“ kráľom“.  Platí do doslova? Mysleli si to aj v Gruzínsku, po demonštráciách nasleduje prepočítavanie hlasov v často volebných obvodov a hovorí sa dokonca o opakovaných voľbách. Nezainteresovaný pozorovateľ si povie, do kelu, pri súčasných technických možnostiach si to nevedia ustrážiť ? Aby voľby boli voľbami a naozaj spravodlivými ? Nuž dobre, Gruzínsko, pri všetkej úcte, svet to sotva registruje, lenže bolo to naposledy aj v Amerike, teraz sa ukazuje najtesnejší výsledok a čo bude nasledovať ? Tiež podobný scenár ? S pomyslením, že jedna strana sporu disponuje tzv. atómovým kufríkom ?

Keď sme v zahraničí, po rozume chodí Brixs, keď v ruskej Kazani sa o. i. Putin stretol a podal si ruku s  najvyšším čínskym predstaviteľom a generálnym tajomníkom OSN… A nielen to, išlo o významné fórum za účasti zástupcov 30 štátov s ekonomickým potenciálom a počtom obyvateľov, s čím sa Európska únia nemôže ani zďaleka porovnávať. A čo udrelo do očí ? Naše médiá akoby zaspali. Čítal alebo počul o tom  niekto u nás zásadný komentár ?  Azda okrem Chmelára pomaly nič nebolo. Niekedy stačia titulky ? No nestačia. Mnohým však áno. Sme rozlietaní, často nemáme čas a ani chuť prečítať celý článok. Aj keď je zjavné, že text príspevku hovorí úplne niečo iné ako naznačuje titulok. Majstri manipulácii, ktorých u nás nie je málo, toto veľmi dobre vedia a titulkami zavádzajú čitateľov. A, s prepáčením, zahnusujú stav mysle našej spoločnosti, najmä mladej generácie. Neobjavili Ameriku. V časoch, ktoré zvykneme označovať ako totalitné, v ústrednom straníckom denníku každý deň na porade vyhodnocovali /a zaplatili/ najlepšie titulky, ktoré bez ďalšieho uvažovania osvetľovali úspechy socializmu. Alebo neúspechy imperializmu. Napr. Kam kráčaš, Británia ?   Niekedy to bolo na hrane slušnosti.  Keď Západoslovenský kraj splnil nákup vajec, doslovný titulok nad jednostĺpčekom znel, že Vajcia v cieli. Odskákal  si to  maďarský kardinál József  Mindszenty, ktorý vyčkával na výsledok kontrarevolúcie /puču? / na Veľvyslanectve USA v Budapešti. Keby mu boli preložili titulok z bratislavskej Pravdy, v čom má ctené prsty /neodvážim sa to napísať v plnom a šťavnatom znení/, dlho by sa modlil a prežehnával.

Čo sa tým chce povedať na záver tohto zamyslenia ? Totiž, že médiá majú obrovský podiel na zlom stave a smerovaní spoločnosti. Okrem článkov, rozhovorov, debát v televízii a rozhlase ide aj o „malé“ formy, napr. aj spomínané titulky. Na prvý pohľad nejde o nič veľké a dôležité, ale neradno to podceňovať. Ukazuje sa, že ak Slovenská asociácia novinárov /SAN/ umne prichádza s pripravovanou  ideou utvorenia Etickej rady už na najbližšom decembrovom snemovaní,  to je ďalší bod, ktorý patrí  na pretras. Niekedy sú tie titulky tak chudobné duchom, že nestoja za reč. Inokedy bývajú rafinované a zavádzajúce. Jedni autori sa musia ešte veľa učiť, tí druhí brzdiť, aby sa ich prsty neocitli v niečom…

Milan Španír, publicista