Na začiatok tohto príspevku si ujasnime nasledovný pojem. Mám na zreteli publicistický žáner, ktorým je komentár. V novinárskej branži každému by malo byť jasné, o čo vlastne ide. Verejnosti treba pripomenúť, že úlohou komentátora je vysvetliť závažný spoločenský jav a zaujať vlastné stanovisko, navyše pripojiť poznámky k určitej aktuálnej udalosti alebo názoru.
Dalo by sa to povedať ešte aj ináč. Pri pokuse zhodnotiť určitý jav je dôležité vysvetliť príčiny a súvislosti a vlastný názor oprieť o odborné argumenty. S takouto výbavou už možno predstúpiť pred čitateľa. Tak poďme na vec. Odstúpenie ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej v závere prvého októbrového týždňa určite je závažným spoločenským javom, keďže vec zdravia sa týka každého z nás a nik nevie, kedy príde ten deň a hodina. To v horšom prípade, v lepšom je záchranným pásom práve zdravotníctvo. K odstúpeniu ministerky, teda mimoriadnemu javu, sa patrí zaujať vlastné stanovisko. Ibaže, chyba lávky. Kolegovia od pera a kamier či mikrofónov sa ešte len nadychujú, aby to vyložili tak, ako sa od nich dá očakávať, ak reprezentujú jednu stranu barikády. Politici na uvedenej strane už zaujali postoj a neskrývajú, že ich to teší. Lenže, medveď im ešte uteká a oni už pijú na jeho kožu. Čo povedala ešte stále ministerka je jedna vec, odobrí alebo neodobrí to prezident ? Áno, pani Dolinková, ako sa zdá, to neustála a chystá sa k hlave štátu. Ak tvrdí, že jej chýba politická podpora a podľa nej čerstvo prijatá konsolidácia uškodí zdravotníctvu, je viac ako pravdepodobné, že káru bude ťahať iný politik.
A teraz poznámka k tejto udalosti. Jeden prominent a expert na zdravotníctvo poslanec Szalai sa zahorúca vyjadril, že exministerku dávno pozná a pred rokom, počas vzájomnej debaty, sa presvedčil o jej mimoriadnych schopnostiach. Vtedy by zrejme dal za ňu ruku do ohňa, dnes sa pripája k tým, ktorý hovoria, že za celý rok vo funkcii nič neurobila a len škodila. Čomu viac veriť ? Tzv. odborným argumentom opozície alebo iným dôvodom, prečo ministerka odchádza ?
Verejnosť v najbližších chvíľach bude zahlcovaná informáciami, keď tlačovku bude striedať tlačovka a ty, divák pred obrazovkou alebo pri rádiu, či pri čítaní printových a internetových médií, urob si vlastný názor. Osobná skúsenosť mi hovorí, že najlepšie poznanie sa dá získať na tvári miesta. Niečo vyše desať kilometrov od miesta bydliska sa nachádza jedna z najväčších nemocníc na juhu Slovenska a mama sa v nej lieči niečo vyše týždňa.
A čo som zistil ? Pacientka je spokojná. Sestričky sú milé a ochotné. Lekárom niet čo vyčítať, aj keď jedna spolu ležiaca v jednom kuse vykrikuje, že doktor úr. Prestala by, keby doktor sedel iba pri nej. Zástupca primára oddelenia ponúkol návštevníkovi s novinárskym preukazom kávu a pri úprimnom rozhovore naozaj odborne argumentoval o pretrvávajúcich problémoch, ale zároveň kategoricky odmietol, že vraj zdravotníctvo krachuje. Krachuje zrejme iba obrovské parkovisko, na ktorom akoby umiestnili autá z celého mesta.
A čo podľa neho politici ? „Spoločnosť by si zaslúžila viac žičlivosti a dobrej vôle. Keby sme my boli ako mnohí politici, pacienti nám poutekajú a predtým nás odoženú“, podotkol oslovený lekár a nepochybne má pravdu.
Veru, takmer každý jav z posledných dní, týždňov a mesiacov nám odkrýva hlbšie príčinné súvislosti. Skúsme ich my, novinári, otvorene pomenovať.
Milan Španír, publicista