Hrnie sa to na nás občanov vlastne už pomaly každý deň. To hlavné, čím žije celá spoločnosť, je konsolidácia, ktorá si našla cestu až do finálneho hlasovania. Nejde o jednoduché záležitosti. Zodpovednosť za uskutočnenie krokov má vládna koalícia, opozícia sa usiluje za každú cenu znepríjemniť život tým, ktorí nesú hlavnú ťarchu nielen pri zavádzaní opatrení, ale aj presviedčaní verejnosti o potrebe práve takýchto krokov. Potiaľto by to bolo v poriadku. Očakávať, že v parlamente, kde sa to celé odohráva, nastane selanka a poslanci sa na seba už budú len usmievať a objímať sa, je z ríše snov. Sme odsúdení na konfrontácie názorov  a to je to dokonca pravé orechové, ak sme si vybrali demokratickú cestu. Nič lepšie zatiaľ nik nevymyslel. Pravda, má to háčik, ba čo háčik, obrovský hák. Ono to je ako pri futbale, či hokeji alebo pri iných športoch. Je dobré, keď tí na trávnikoch, ľade, palubovkách a pod. bojujú odušu, dokonca najmä v Amerike, Kanade diváci sú vo vytržení, keď sa odhadzujú rukavice a dakedajšia očovská krčma je šuviks. /To označenie miesta je čisto náhodné, mohol som si spomenúť na iné obce/. Chvalabohu, ešte to nepreniklo na futbalové arény, možno len preto, že hráči s loptou nepoužívajú rukavice. Avšak, k veci. O tom „háčiku“. Mám na zreteli prvky, ktoré mýlia verejnosť. Ak sa mám ako občan zamýšľať, kto má pravdu, kto zašantročil v minulom období miliardy, čo je rétorika koalície, kto to chce všetko chce zhodiť na chudákov nás, občanov, čo je mantra opozície, utvoril by som si názor. Ak mám čas celý deň sedieť s displejom v rukách a sledovať ústavných činiteľov v úlohách poslancov. Tých z jednej strany spektra i tých z opačného. Lenže, do toho /náhodou/ vpadne poslankyňa s neodmysliteľne vyrieknutou vetou o ľudskom plode, ktorý nemá právo na život, replika iného poslanca  tiež s vetou, ktorá pri väčšinovom pohľade tiež  nemá právo na život, lebo „ženu ani kvetinou neudrieš“, potom v televíznom štúdiu niekto sa prekopŕcne a spadne zo stoličky a napokon do parlamentnej sály vbehne pár chlapov z ochrany ústavných činiteľov a jedného z tých, ktorých chrániť majú v popise práce, našťastie bez odporu vyvedú von. Aj s nevyzlečeným tričkom. … Kde-kto sa v tom stráca. Ako tomu rozumieť ? Malo by ísť o tie najvážnejšie veci a občana zo šoku už vyvedie len predsedajúci schôdze, v danom prípade zastupujúci predseda s výrokom, že rozpravu ukončuje a poslanci majú dve minúty na „konsolidáciu mužstva“. A zrazu je po všetkom. Je štvrtok 12, 45 hod a 79 poslancov hlasovalo „za“, takže ak niekto očakával prekvapenie, nedočkal sa. Konsolidáciu máme odsúhlasenú. Bolo by to to isté aj bez zbytočného humbugu ? Asi mal záblesk proroctva zastupujúci parlamentný predseda Žiga s výrokom, že treba „konsolidovať mužstvo“. S drobnou chybičkou krásy, totiž a čo „ženstvo?“ To sa konsolidovať nemusí ? Aby nás nehnali do ľudskoprávneho sporu a diskriminačných žalôb… Tričká by boli smiešnou epizódou.

Milan Španír, publicista