Skúsim pokračovať v písaní na tomto priestore trochu provokatívne, lebo si myslím, že doba si to žiada. Pravdaže, ak nadpriemerne zarábajú manželia a „zdedili“ socialistický byt, ktorý vzápätí predali a kúpili si parádne zahraničné auto, bývajú na dedine u rodičov a práve teraz si voľkajú kdesi na Bahamských ostrovoch, asi sa ich nasledovné riadky až tak veľmi netýkajú.
A nič v zlom, veď niekto má viac šťastia a iný menej. Načo závidieť, raz si hore a raz dole. Oveľa, oveľa viac je tých dole. A veruže, o voľkaní na atraktívnej pláži môžu iba snívať. Trochu odbočím. Na tých spomínaných Bahamách som bol. Už dávnejšie, keď v rámci Dní družby kubánsko-československej mládeže sa malo pristáť v Havane a pre prízemný mráz sa IL-62 ocitol v hlavnom meste Nassau. Nejaké doláriky sa minuli už pri medzipristátí v Montreale a v ostrovnom štátiku /od rána do večera/ sme sa cítili ako obyvateľ našej osady v prepychovom obchodnom reťazci. Ale k veci. Aktualitou, ktorej sa chcem na tomto priestore venovať, je ostatná debata predsedu Slovenskej národnej strany /SNS/ Andreja Danka a podpredsedu Progresívneho Slovenska /PS/ Tomáša Valášeka na jednej zo súkromných televízií. Opäť nám prestal chutiť nedeľný obed ? Vzhľadom na obsah? Pravdaže, komu ako, podľa celkového stavu organizmu a najmä žalúdka. Pri pozornom počúvaní možno niekomu prišlo na um, ako je možné, že Dankova strana údajne má iba okolo troch percent preferencií, kým strana, v ktorej pôsobí Valášek, možno sedemkrát viac. Keďže o preferenciách si možno myslieť všeličo, dajme to bokom, ale patrí sa pripomenúť, že tentoraz, síce s prižmúrením jedného oka, to malo úroveň. Hovorilo sa o konsolidácii a súvislostiach. Neradno priveľmi chváliť ani jedného a ani druhého. To len preto, že každý má pravdu podľa toho, komu sa prihovára. Opozičník Valášek dosť nečakane prekvapil. Potvrdil, že ak koalícia šermuje s 25 miliardami eur, /ktoré vďaka Matovičovi, Hegerovi a Ódorovi/ v posledných troch – štyroch rokoch akosi „záhadne“ zmizli, je to pravda !
To je teda novinka. Celé Slovensko sa dozvedá z úst dvoch vysokých ústavných činiteľov, poslancov parlamentu, z koalície a opozície, že tých „stratených a zmiznutých“ peňazí je naozaj 25 miliárd eur. Ide o číslo s deviatimi nulami. Prepočítané na bývalé koruny to je 775 miliárd. A deje sa niečo ? Už ani novelizovaný trestný zákon neplatí rovnako na každého ? Ak by sa prijala takáto filozofia, v obchodoch vypukne komunizmus a bude tak, že každému podľa jeho potrieb! Bez ďalších úvah, ktoré tak alebo onak k ničomu nevedú, azda toto. To je ako v hlbokej totalite, keď za rozkradnutie majetku v socialistickom vlastníctve v podobe pár vreciek cementu z družstevného kravína sa išlo do basy. Avšak vypustenie pár miliónov litrov vína z toho istého chráneného vlastníctva sa obišlo takmer bez trestu. Neuveriteľné ? Poznám jeden konkrétny príklad. A možno to súdil sudca, ktorý dnes, keď už nesúdi, trvá na jednoduchom a účinnom riešení problémov konsolidácie. Hovorí, že nič netreba konsolidovať a otravovať ľudí obavami zo zvýšenia výdavkov, keď stačia poctivé audity na ministerstvách a iných úradoch – a nemilosrdné tresty, vrátane náhrady škody z vlastného majetku. To by bolo peňazí…
Istý čitateľ v ohlase na iný článok ma poučil, prečo za vrecká cementu bolo treba „bručať“ a inému sa prepiekli státisíce a milióny. Vraj, jednoduché. Aj keď z nakradnutého polovicu určil na podplatenie policajtov, sudcov a prokurátorov /to vtedy v totalite/, aj tak mu dosť ostalo. Tak treba kradnúť… Moje úvahy asi vyvolajú úškrn. Veď každý vie svoje. Lenže, už oveľa vážnejšie vyznie, keď sa opýtame, čo je so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku. Asi tiež nestačia kalkulačky, aby to všetko porátali. A aby sa nám podarení fiškusi neškerili do ksichtu. A ešte jedna drobná zmienka o debate Danka s Valáškom. Všetko to vyzerá tak, že obetným baránkom katastrofálnych verejných financií sa asi stane- ministerka zdravotníctva Dolinková. Nuž čo, vetché chúďa to nemusí ustáť. Veď ľahšie je zmeniť jednu ministerku ako myslenie. To myslenie, ktoré by od podlahy zamietlo a vymietlo každú nespratnosť, každý neporiadok, a to celkom zdola, od obcí, samospráv, ministerstvá až po všetkých tých, ktorých často aj kráľovsky platíme. Aby sa netvárili ako svätí za dedinou.
Máme málo policajtov a vyšetrovateľov ? Tuším v porovnateľnom Fínsku /na počet obyvateľov/ mužov zákona majú oveľa menej a stačia. V čom to asi bude ?
Milan Španír, publicista