Aj na iných fórach som vytrvalo upozorňoval – a nie som sám – že Slovenská asociácia novinárov /SAN/ s členskou základňou takmer 800 ľudí, medzi ktorými je veľa mimoriadne schopných a oceňovaných žurnalistov nielen doma, ale aj v zahraničí, žiaľ, nestala sa „obľúbenkyňou“ vlastne ani jednej doterajšej vlády.

Napriek úsiliu predsedu, vedenia a členov zo všetkých kútov republiky a aj zo zahraničia, naakumulovaný intelektuálny a odborný žurnalistický potenciál stále ostáva nevyužitý. O tom, ale, niekedy neskôr.

V tomto príspevku sa chcem odraziť od myšlienky Marka Twaina, že „je veľmi ľahké oklamať ľudí, ale veľmi ťažké ich presvedčiť, že boli oklamaní“. U nás na Slovensku pravdepodobne ide práve o toto. Hĺbkové zamýšľanie nad uvedeným aspektom zrejme mohlo by byť predmetom niektorej z najbližších schôdzí SAN. Niet totiž pochýb, že národ už veľakrát bol oklamaný. A nebolo to až také ťažké. Teraz ide o to, ako to urobiť, aby masy zistili, že naozaj podľahli klamstvu. A tu je priestor aj pre novinársku obec. Týka sa to tých, ktorí sa živia písaním a hovorením v redakciách, aj tých, ktorí už možno rezignovali a pozerajú sa iba z „diaľky“ na marazmus. Tých druhých je aj medzi nami v SAN viac ako dosť a možno iba vysloviť ľútosť. A tých tém je nepreberné množstvo. Dnes som sa kdesi dočítal, že sa organizuje petícia proti tzv. rušeniu rodičovských dôchodkov. Jedni vravia, že už samotný tento typ dôchodku je nespravodlivý, lebo napr. obchádza rodičov, ktorí nemali deti, resp. deti nepracovali. Iní hovoria, že nespravodlivé bude zrušenie dôchodku, alebo jeho premena tzv. asignáciou. A to je len jedna téma. Týka sa státisícov občanov. Na vysvetlenie, ktorému by rozumel každý, stačí jedna tlačovka ? Kdeže. A čo keby sme práve na webe SAN rozprúdili polemiku ? O tejto a aj ďalších témach, ktoré sa týkajú vlastne nás všetkých. Ide totiž o to, že to sú oblasti, kde vždy bude pretrvávať rozpor. Ako na súde. Jedna strana vyhrá, druhá prehrá.

Už len poznámka na okraj. Slovensko vo štvrtok 19. septembra videlo reláciu na TA3 nazvanú Král na ťahu. Televízni diváci hlasovali o tom, kto vyhrá. Percentuálne to skončilo 80 ku 20. V prospech zástupcov koalície a v neprospech progresívcov. O to ani tak nejde, aký bol konkrétny výsledok, aj keď niekto povie, že hanebný pre opozíciu. Aj nezainteresovaný divák sa musel presvedčiť, že debatujúce progresívne špičky zatiaľ nemajú na to, aby na úrovni debatovali a nebodaj vládli. Ako by to skončilo ? Prázdne frázy, naučené floskuly a fígle nestačia na to, aby ťahali ten „štátny a spoločenský voz“ v prítomnosti a budúcnosti. A prečo nezapolemizovať, ako by mali vyzerať debaty na verejnoprávnej úrovni ? Aby jednooký kráľ neostal jediným „králom“ medzi slepými…

Milan Španír, publicista