Tri týždne po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica sa zo strany médií ozývajú rozličné úvahy o motivácii páchateľa, akéhosi frustrovaného „básnika“ či osamelého vlka, o zlyhaní polície a o všeličom inom, len nie o skutočných príčinách tohto bezprecedentného zločinu. Dokonca sa niektorí novinári uchýlili k absurdným konšpiráciám. Autor knižnej predlohy filmu Sviňa Arpád Soltész, ktorý na Robertovi Ficovi nikdy nenechal ani nitku suchú sa vyjadril : „Skutočný stav premiéra je iný, ako informuje Kaliňák, či ako informovala riaditeľka banskobystrickej nemocnice, lebo žijeme v autoritárskom režime. A z nejakého dôvodu si politická moc potrebuje vymýšľať o zdraví premiéra.“
V prípade tohto novinára je zdravý rozum v koncoch a začína sa afekt fanatika, preto nemá zmysel vyvracať jeho slová. Mňa skôr zaujali vyjadrenia významných mužov českej politiky, dvoch bývalých českých prezidentov Miloša Zemana a Václava Klausa, ktorí vedomosťami a logickým myslením vysoko preskočili latku súčasných politických elít v Česku. Miloš Zeman tému atentátu na svojho slovenského priateľa komentoval výstižne: „Neverím mýtu o osamelom strelcovi, pretože si myslím, že treba skúmať korene akéhokoľvek činu. A medzi hlavné korene tohto činu patrí nenávistná atmosféra voči Robertovi Ficovi, ktorá bola vytváraná ako médiami, tak niektorými politikmi.“
Mediálna štvanica priniesla svoje otrávené ovocie. Fanatik Cintula spracovaný skupinovou nenávisťou päťkrát vystrelil a štyrikrát zasiahol. Robert Fico prežil, čo neveriacemu autorovi Svine nejde do hlavy, preto púšťa do vetra svoje choré predstavy. Mimochodom nie je prvý a na mediálnom a politickom prepadlisku nebude posledný.
Len si spomeňme čo povedala pred parlamentnými voľbami pre Českú televíziu bývalá herečka a diplomatka Magda Vášáryová. Citujem: „Robert Fico a jeho družina to sú takí ľudia už vypáchnutí, ktorí sú tu už dávno, už tridsať rokov. Od nich nemôžeme nič čakať pre moderné Slovensko.” Podľa nej sa stotožnili s hľadaním voličov medzi fašistami, neofašistami nacistami alebo vyslovene spodinou. Václav Klaus v rozhovore so spisovateľom a moderátorom Ľubošom Xaverom Veselým zareagoval na falošnú sentenciu vyslúžilej herečky a neúspešnej kandidátky na prezidenta stručne: „Medzi vinníkov (atentátu), že sa to mohlo stať by som zaradil jedincov typu Vášáryovej.“
Matovičove stavenie šibeníc a úporná snaha Lipšicovho komanda dostať do basy Roberta Fica nepomohlo, a sotva pomôžu predvolebné a povolebné reči hrdinu bratislavskej kaviarne Michala Šimečku. Import farebnej revolúcie v štýle ukrajinského majdanu, či progresívna kultúrna revolúcia v štýle veľkého Maa sa nekonali. Vyhrážky nedouka na čele progresívneho Slovenska: „Brzdite pán Fico, inak narazíte, krajinu si zoberieme naspäť“, boli iba výrazom trpkého sklamania.
A čo sa už len dá povedať na okraj vyjadrenia expremiérky Ivety Radičovej v rozhovore Eugena Kordu pre týždeň len tri dni po atentáte na predsedu vlády? Tento etalón liberálnej morálky, táto “ Vasilisa Premúdra povedala“: „To, čo prevážilo v našej spoločnosti, je duch zla. Trvá to už od čias vlády Vladimíra Mečiara. Nie je to vôbec nový jav a aj vďaka zlyhaniu demokratických vlád sa tento jav zla nepodarilo zastaviť a jeho reprezentantom sa stala strana Smer-SD.“
Zmierenie nebude dovtedy, kým sa nepomenujú a neodstránia príčiny nenávisti, príčiny, ktoré reprezentuje aj liberálka pani Radičová, ktorá sa vlastne ničím nelíši od svojho niekdajšieho zatuchnutého šéfa Mikuláša Dzurindu.
Dalo by sa toho ešte veľa uviesť o reakciách novinárov a majiteľov televíznych kanálov po atentáte, ktorý otriasol Slovenskom. V TA3 skončil Dírer, v Markíze Kovačič, v Jojke Krescanko Dibáková. Na ich obhajobu sa podujal vo svojej relácii Michal Havran, paradoxne vo verejnoprávnej RTVS. Opäť jednostranne, bez štipky sebareflexie, bez väzby na aktuálnu situáciu aká nastala po atentáte na predsedu vlády.
Nijaké zmierenie. Akoby sa nič nestalo, akoby boli postihnutí iba novinári „s visačkou kvality“, akoby na všetko začal padať prach zabudnutia.
