Zákon o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) platí od 1. júla 2024 a doterajšia RTVS patrí do minulosti. Prezident SR Peter Pellegrini podpísal zákon a zdôvodnil svoj podpis jednoznačne, že legislatíva je v súlade s Ústavou SR, nezasahuje do slobody slova a nie je v rozpore so súčasnými medzinárodnými normami. Na platnosti zákona nič nezmenia zlostné slová opozície – Matovičovho premianta Michala Šipoša, či Veroniky Remišovej, priora sekty Progresívne Slovensko Michala Šimečku, alebo uštipačné poznámky progresívneho politológa Radoslava Štefančíka.
Nepoučiteľné opozičné strany PS, KDH a SaS podávajú pre zákon o STVR ústavnú sťažnosť. Pravdepodobne toto ich podanie skončí na Ústavnom súde prehrou podobne ako v prípade novely Trestného zákona. Lebo čo už môže byť protiústavné ak sa doterajší verejnoprávny monolit RTVS mení na verejnoprávnu STVR, v ktorej budú pôsobiť dva nezávislé subjekty Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, ak riaditeľa tejto inštitúcie bude voliť deväťčlenná rada, ak poradným orgánom rady má byť deväťčlenná etická komisia? Prirodzene, funkcia doterajšieho šéfa RTVS nominanta bývalej Matovičovej vládnej garnitúry Ľuboša Machaja zaniká spolu s doterajšou takmer nefunkčnou Radou RTVS.
O tom, že Machajova rádio-televízia bola riadená politicky niet pochýb, že jej mediálne výstupy (najmä spravodajské a publicistické) ignorovali zásadu plurality a objektívnosti, že nevyjadrovali názory celého spoločenského spektra, ale iba jednej ideologickej vrstvy bolo v rozpore s poslaním verejnej služby. Porušením týchto zásad bolo priame zvolávanie protivládnych demonštrácií v hlavnom spravodajstve, namiesto objektívneho informovania o ich priebehu. O jednostranných reláciách Večera s Havranom a Silná zostava ale najmä neprofesionálnom, zaujatom moderovaní politických besied škoda hovoriť.
Ľuboš Machaj, dnes už politický exriaditeľ RTVS spustil na verejných Tv kanáloch masívnu kampaň na záchranu svojej rozglejenej stoličky a proti zamýšľanému zákonu o STVR, akú doteraz neviedol nijaký odvolávaný šéf verejnoprávnej inštitúcie. Krik opozície o konci slobody prejavu sa ozýval z úst slovenských progresívnych europoslancov, ktorí sa dožadovali zásahu vrchnosti EÚ proti Slovenskej republike.
Nikto si z nich nespomenul na „demokratický“ postup Dzurindovej údernej skupiny v roku 1999, ktorá internovala na 28 poschodí televíznej budovy nepohodlných šéfredaktorov a redaktorov STV pod vedením dosadeného „deratizátora“ nového riaditeľa STV Milana Meteráka. Okolo štyridsať ľudí tu trávilo dlhé týždne v nevykúrenej miestnosti v zimných kabátoch pod dohľadom ozbrojenej strážnej služby. Kauza Dvadsiate ôsme poschodie sa zapísala do vedomia verejnosti ako „televízny koncentrák“.
Čosi podobné, ale ešte horšie sa stalo po politických zmenách v Poľsku nedávno, koncom roka 2023. Do verejnoprávnej Telewizji Polskiej vtrhla uprostred vysielania polícia a začali sa čistky. Bolo to drastické ako expozícia z akčného hollywoodskeho filmu – bývalý podplukovník tajných služieb a nový minister kultúry v novej vláde Donalda Tuska Bartłomiej Sienkiewicz sa rozhodol ako operačný dôstojník vo vojne zlikvidovať vedenie poľskej verejnoprávnej televízie a takmer celý redakčný tím bleskovým úderom. Cieľom operácie, „Stajnia Augiasza“, bola vraj potreba vyčistiť „televízny chliev“. Mne tento poľský bitzkrieg pripomenul dzurindovskú „deratizáciu“ v STV zo začiatku roka 1999.
Dlhší čas sa nenašiel nikto z riaditeľov STV, aby sa ospravedlnil bývalým zamestnancom za ponižujúce nezákonné praktiky až na jedného generálneho riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie Štefana Nižňanského. Lenže aj Nižňanský pocítil ruku liberálnej demokracie na vlastnej koži. Nevyhovoval, potrebovali ho odvolať, ale nemali nijaký zákonný dôvod. Vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer vo vláde Ivety Radičovej vymyslel fintu: Pripravil zákon o zlúčení STV a SRO a bolo vymaľované. V EÚ sa nenašiel nikto, aby protestoval. Až teraz, keď ministerka kultúry Martina Šimkovičová navrhla zákon o RTVS, aby postavila verejnoprávnosť z hlavy na nohy. Nijaké čistky ako za Dzurindu, nijaké krajcerovské fígle ako za Radičovej, nijaké policajné akcie ako v Poľsku. Všetko podľa Ústavy a zákonov Slovenskej republiky.
