Po desiatich rokoch účinkovania dvoch politických nováčikov v prezidentskom kresle, prišiel do čela Slovenskej republiky skúsený muž, ktorý má za sebou celý rad vysokých i najvyšších ústavných funkcií. Bol poslancom parlamentu, štátnym tajomníkom ministerstva financií, ministrom školstva, ministrom a podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu, aj predsedom vlády. Taký životný príbeh druhého najmladšieho a v poradí šiesteho prezidenta v ére samostatnosti Slovenska sa sotva niekedy zopakuje. Politická kariéra novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho je neporovnateľná s jeho predchodcami. Andrej Kiska bol takmer neznámy podnikateľ z Popradu a Zuzana Čaputová takmer neznáma advokátka z VIA IURIS a krátky čas tiež podpredsedníčka politickej strany Progresívne Slovensko. Všetko, čo bolo potrebné na dosiahnutie najvyššej méty v štáte pre týchto málo známych ľudí zariadili peniaze donorov, dobrý marketing a médiá.
Dnes je prípad Andreja Kisku zvláštny už len tým, že ako jediný z bývalých prezidentov čelí obžalobe z daňového podvodu a Zuzana Čaputová sa do palácovej kroniky zapíše ako prvá žena v úrade, ktorá prispela k polarizácii našej spoločnosti najviac z doterajších prezidentov. Na tom nič nezmení jej mediálny kult a vychvaľovaný zahraničný kredit. Keď bolo treba prehovoriť iba ticho vnímala politické krízy vo vlastnej krajine. Mlčala keď si v tajnej miestnosti Slovenskej informačnej služby spolu s desiatimi vysokými predstaviteľmi štátu vypočula legálne nahrávky o nezákonnostiach a manipuláciách orgánov činných v trestných konaniach na Úrade špeciálnej prokuratúry tzv. čurillovcov, ktoré vyvolalo zdesenie v parlamente. Neskôr prelomila váhavú mlčanlivosť a hrubých porušovateľov práva sa verejne zastávala ako arbiter povestnej vojny policajtov. Povedala, že nerozumie tejto krajine, že vakcína je sloboda, hoci to nebola pravda, lebo sa počas pandémie zjavne porušovali ľudské práva. Po vládnej kríze a trestuhodných výčinoch dovtedajšieho premiéra Igora Matoviča vymenovala tohto kontroverzného človeka za šéfa ministerstva financií, hoci po víťazstve Roberta Fica vo voľbách odmietla v novej koalícii vymenovať inžiniera Rudolfa Huliaka (SNS) za ministra životného prostredia. Pri svojich rozhodnutiach a ideologického posudzovaia slovenskej politiky sa nikdy nezbavila metód dvojakého metra. Na začiatku svojej prezidentskej kariéry mala Zuzana Čaputová ako žena dobrý štart aj sympatie. Mohla byť dobrou hlavou štátu, keby sa dokázala odpútať od predošlého politického aktivizmu, keby sa z pozície prezidentky očividne netransformovala na hovorkyňu Progresívneho Slovenska. Tolerovala neschopnú vládu Eduarda Hegera a po jej páde ignorovala volanie opozície a veľkej časti verejnosti po predčasných voľbách, ale zostavila si svoju tzv. úradnícku vládu, ktorá vládla desať mesiacov nelegitímne bez dôvery parlamentu. Bolo to z jej hľadiska účelové, ale pre Slovensko najhoršie riešenie dlhodobej spoločenskej a politickej krízy. Pasovanie Ľudovíta Ódora za predsedu kurióznej prezidentskej vlády odhalilo skutočné farby a zámer pani prezidentky keď Progresívne Slovensko postavilo tohto jej nominanta na čelo svojej kandidátky do eurovolieb. Na politickej šachovnici ťah malou figúrkou vyšiel. Neznámy Ódor splnil očakávania Michala Šimečku a jeho šéfky v osobe hlavy štátu. Podľa prieskumných agentúr sa prezidentka Zuzana Čaputová postupne vytratila z najvyššieho stupienka dôvery a dnes je už politickou minulosťou. Našťastie stratila chuť do politiky a možno pochopila, že na najvyšší post v štáte nemá predpoklady, že v drsnej politike nemôže nájsť také šťastie ako v osobnom živote.
Jej nástupca, čerstvý víťaz prezidentských volieb Peter Pellegríni je z iného cesta. Cíti sa v politike ako ryba vo vode a pozná svoju cenu. Charizmou zmierlivého človeka porazil nasrdeného Korčoka. Všetky postvolebné úvahy progresivistických politológov ako Radoslav Štefančík, Samuel Abrahám či Grigorij Mesežnikov o nečakanej porážke ich favorita a víťazstve „Ficovho človeka“ sú iba plesknutím dlane do rozvírenej hladiny. Suverenita ľudu rozhodla, treba sa zmieriť. Peter Pellegrini mal skvelý inauguračný prejav, úprimne ľudský, schopný osloviť širokú vrstvu spoločnosti. Po desiatich škodlivých rokoch slovenského prezidentovania, verme, že sa blýska na lepšie časy. Ani po atentáte na premiéra Roberta Fica sa politická horúca vojna hneď neskončí, zo Sme a Denníka N neubudne zo zaujatej protivládnej popagandy, ale v osobe nového prezidenta je tu šanca otupiť zbrane slepej nenávisti. Bez tejto šance je cesta pre Slovensko zarúbaná.
